Rok 2018 bol náročný na psychiku. Ako sa nezblázniť zo sledovania správ?

Katarína Korytárová

REDAKTOR | Urban Lifestyle
Zdieľaj
19
Tweetuj
Negatívne správy sa na nás valia neustále. Ako sa vyhnúť stresu a úzkosti z nich?
Negatívne správy sa na nás valia neustále. Ako sa vyhnúť stresu a úzkosti z nich? Foto: TASR/Reuters

Tak ako na konci každého roka, aj teraz už začíname bilancovať a hodnotiť ten s 18 na konci. A aj keď mohol byť pre nás zo súkromného hľadiska dobrý, v širšom meradle sa nedá nazvať inak ako turbulentným. Negatívny tok informácií sa na nás valil takmer každý deň a aj keď si to možno často neuvedomujeme, môže to na našej psychike zanechať následky.

Vražda novinára, smrteľný útok na cudzinca na ulici, neustále politické kauzy a špinavosti, nárast extrémizmu či najnovšie väznenie aktivistov, ale aj správy zo sveta či už o masových streľbách, ekologických nešťastiach ako úhyn živočíchov kvôli znečisťovaniu oceánov, živelných katastrofách ako požiare v Kalifornii či cunami v Indonézii... To sú len niektoré z množstva správ, ktoré sa na nás v roku 2018 valili. Človek, ktorý je prijímaniu takýchto správ vystavený väčšinu dňa, má ich vplyvom väčšiu náchylnosť k zmene nálady. A ak navyše patrí k citlivým či empatickým povahám alebo ľuďom s depresívnymi či úzkostlivými sklonmi, môžu na neho takéto správy vplývať obzvlášť negatívne.

Rok 2018 bol plný turbulentných udalostí. Fotografia: TASR

Kvôli smartfónom sme správami zavalení neustále

Negatívny vplyv prijímania negatívnych správ potvrdzujú aj rôzne štúdie, ako napríklad od American Psychological Association z tohto roka. Zistila, že viac ako polovici Američanov spôsobujú správy stres, a mnohí z nich pocítili kvôli nim úzkosť, nevoľnosť či problémy so spánkom. Jeden z desiatich dospelých kontroluje správy každú hodinu a 20 % Američanov priznalo, že "neustále" sleduje svoje sociálne siete, čo ich vystavuje najnovším správam, či sa im to páči, alebo nie. Aj keď totiž nemusíme sledovať spravodajské portály, väčšina z nás má priateľov, ktorí často články z nich zdieľajú.

Samozrejme, je dôležité vedieť, čo sa doma či vo svete deje, no spôsob prezentovania správ a prístup k nim sa za posledných 15 až 20 rokov rapídne zmenil. "Tieto zmeny prispievajú k poškodzovaniu duševného zdravia," hovorí Graham Davey, profesor psychológie na Sussex University vo Veľkej Británii.

Predsa len, kým naši starí rodičia mali prístup k správam obmedzený a naši rodičia sa k nim tiež zväčša dostali raz za deň večer pri sledovaní televíznych novín, ak teda nepočúvali počas dňa rádio, dnes sme správami "bombardovaní" kvôli internetu a smartfónom celý deň. A keďže je správ čoraz viac, aby ich médiá odlíšili od záplavy ostatných článkov, zvyšujú ich vizuálnosť či už negatívnym titulkom alebo šokujúcou fotografiou.

Správami sme dnes bombardovaní po celý deň. Fotografia: Reuters

Správy môžu spôsobovať úzkosť, stres i fyzické problémy

Tieto správy, ktoré počas dňa do seba neustále nasávame, môžu byť podľa profesora Daveyho také intenzívne, že môžu spôsobovať príznaky akútnych stresových problémov, problémov so spánkom, zmeny nálady, agresívne správanie a môžu sa postupne hromadiť v našom podvedomí, čoho výsledkom môže byť dokonca posttraumatická stresová porucha.

Niektoré z Daveyho výskumov ukázali, že negatívne správy významne ovplyvňujú zmeny nálad, ktoré vytvárajú smútok a úzkosť. Ba čo viac, tieto zmeny nálady zhoršujú naše vlastné obavy a starosti, aj keď priamo nesúvisia so správami z médií. Aj keď sú úzkosť a stres dostatočným dôvodom na obozretnosť pri sledovaní správ, okrem vplyvu na duševné zdravie môžu spôsobiť aj fyzické problémy. Stresové hormóny, konkrétne kortizol, sa spájajú so zápalmi, ktoré môžu vyústiť do reumatoidnej artritídy, kardiovaskulárnych ochorení a iných vážnych zdravotných problémov.

Prečo sa sledovania správ nevieme vzdať?

Ak teda vieme, že nás správy stresujú, prečo ich stále vyhľadávame? Jednoducho, aj keď ide o negatívne správy, zabávajú nás. Veď čo by inak ľudia rozoberali v kolegami v práci či v krčme? Okrem toho je ľudský mozog naprogramovaný tak, že dáva neustále pozor na informácie, ktoré nás desia, čo sa nazýva "zaujatosť negativitou". Podľa psychologičky Lorrety Breuning totiž záviselo naše prežitie v prírode od nájdenia odmien a vyhýbaniu sa potenciálnym hrozbám, pričom druhé menované malo prednosť. Jednoducho potrebujeme rozpoznávať hrozby, kvôli čomu je pre nás ťažké ignorovať negativitu a sústrediť sa na pozitívne veci, čo odráža aj náš záujem sledovať správy.

Čítať či pozerať správy je pre nás teda prirodzené a každý by mal chcieť byť informovaný, no prílišný záujem si koleduje o problémy.

Čo teda robiť? Odstrihnúť sa od informácií úplne tiež nie je najlepším riešením. Možno máš vo svojom okolí aspoň jedného človeka, ktorý absolútne nesleduje médiá a žije vo svojom svete, no takáto nevedomosť, aj keď možno blažená, potom často vyúsťuje do toho, že takýchto ľudí sa dá ľahko ovplyvniť či rovno oklamať, či už dezinformáciami, hoaxami či prázdnymi sľubmi. Ako vždy, aj tu teda platí zlatá stredná cesta.

Ako teda nájsť správny balans?

# Stanov si presný čas na čítanie či pozeranie správ

Mnohí z nás sú vystavení správam celý deň, aj kvôli práci v kancelárii, kde je neobmedzený prístup k internetu. Najmä zo sociálnych sietí prúdi tok správ neobmedzene. Obmedz preto ich návštevu na minimum, a ak potrebuješ komunikovať s ľuďmi, maj otvorený len Messenger. A ak predsa len potrebuješ počas práce prokrastinovať, namiesto spravodajských portálov či Facebooku navštevuj stránky s článkami z inej oblasti, než je napr. politika.

Mnohí tiež majú na smartfónoch nastavené 24-hodinové upozornenia, ktoré nám zablikajú vždy, keď sa stane dôležitejšia udalosť - a tie sú zväčša negatívne. Pamätáš si na nejakú "breaking news", ktorá bola pozitívna? Psychológovia preto radia túto nonstop spravodajskú aplikáciu vypnúť.

Taktiež je vhodné určiť si konkrétny čas, ktorý si vyhradíš na sledovanie správ, aby si bol v obraze - najvhodnejšia je obedová pauza alebo čas okolo večere, psychológovia neodporúčajú pozerať si správy hneď pri prebudení, čo môže negatívne ovplyvniť tvoju náladu zrána - istá štúdia napríklad zistila, že tri minúty prijímania správ hneď ráno dokážu zvýšiť pravdepodobnosť zlej nálady po celý deň o 27 %. Rovnako je nevhodné čítať či sledovať správy pred zaspávaním, čo zasa môže negatívne ovplyvniť tvoj spánok a sny.

Sledovanie správ ráno a večer nemusí dobre vplývať na psychiku. Fotografia: istock

#Nerob z internetu či televízie svoje hobby

To, že si stále zavesený na internete či televízii, môže indikovať aj to, že jednoducho nemáš dostatok iných záujmov. Človek, ktorý trávi svoj voľný čas aktívne, nemá čas na skrolovanie "doaleluja" a neustále sledovanie telky. Počas hodiny jogy, na plávaní, kurze maľby či na koncerte nebudeš mať na správy ani pomyslenia a tvoja hlava si výborne od nánosov neustálych informácií oddýchne.

#Vyhľadávaj aj pozitívne správy

Zlé správy jednoducho predávajú a čítajú sa najviac. Aj preto majú médiá tendenciu prinášať tie najhoršie z nich, či už ide o prírodné katastrofy, politické kauzy či zločiny. To spôsobuje, že ľudia prepadajú zúfalstvu a svet sa im zdá hrozným miestom. Skús si jeden deň všímať, koľko zo správ, ktoré si prijal, bolo negatívnych. Ak to bola prevažná väčšina, skús vyhľadávať také zdroje správ, ktoré si všímajú aj pozitívne udalosti. To zabráni tvojej beznádeji, že svet sa rúti do záhuby.

Napokon, potvrdzuje to aj štúdia z Albany-State University v New Yorku, ktorá skúmala obyvateľov Chicaga a zistila, že ľudia žijúci v štvrtiach s vysokou kriminalitou (vraždy, drogy) sa lepšie vyrovnali s ich okolnosťami, keď venovali pozornosť pozitívnym miestnym správam. Vyváženie informácií teda môže pomôcť rozjasniť tvoj pohľad na svet a pozitívne správy sa tak stávajú akýmsi ochranným faktorom pre mentálne zdravie.

24-hodinové upozornenia môžu prispievať k podvedomému stresu. Fotografia: istock

#Príliš sa v negatívnych správach "nehrab"

Ak už si natrafil na správu, ktorá ťa štve a kvôli ktorej sa cítiš zle, neurob tú chybu, že budeš svoj zlý pocit z nej ešte viac rozvíjať. To sa napríklad stáva pri článkoch o politike, keď otvoríš obávané komentáre. To ešte k duševnej pohode nepridalo snáď nikomu, naopak, väčšinou to ešte zhorší tvoju zúfalosť zo stavu krajiny a jej obyvateľov. Preto je najlepšie nielen komentáre nečítať, ale ani nerozvíjať debatu či hádať sa s ľuďmi, s ktorými to nemá zmysel. Jednak ti zbytočne stúpne tlak a jednak stratíš kopu času odpisovaním ľuďom, ktorí si tvoju energiu nezaslúžia.

#Uvedom si, čo môžeš s danými správami urobiť

Ak sa zamyslíš nad tým množstvom správ, ktoré za deň prečítaš či počuješ a ktoré ťa nahnevajú, uvedomíš si, že prevažná väčšina sa ťa v podstate netýka a že mnohé z nich nemajú na tvoj každodenný život žiaden vplyv. Preto je dobré uvedomiť si, že mnohokrát sa stresuješ či cítiš zle zbytočne. Riaď sa jednoduchým pravidlom: Ak s danou informáciou nemôžeš nič urobiť, prijmi ju, no už jej nevenuj pozornosť. Vypni mobil, choď na prechádzku do prírody, zašportuj si, pusti si hudbu či dobrý film, čo tvoju náladu určite vylepší.

A ak s danou sprvou, naopak, môžeš niečo urobiť, urob to. Ak ťa napríklad rozhorčila správa o plastoch v oceáne, začni žiť ekologickejšie vďaka jednoduchým krokom. Ak ťa štve politika, nevynechaj žiadne voľby a spočítaj to v nich tým, ktorí ťa štvú. Pokúsiť sa niečo s problematickou oblasťou robiť, je skvelou cestou, ako sa s negatívnymi správami vyrovnať. Bude ti lepšie, keď budeš vedieť, že svojou trochou prispievaš k zmene a k tomu, aby si takéto správy čítal v budúcnosti čo najmenej.

_______________________

POZRI SI AJ NAŠE VIDEO:

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre