Podpora bývania, pozemky a vysporiadania. Ako je to s rómskym bývaním na Slovensku?

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
72
Tweetuj
Rómske bývanie na Slovensku nie je zadarmo. Foto: TASR (Ilustračné)

Bývať potrebuje každý, no niekedy je to pre isté skupiny ťažšie. Či už ide o dospelé deti odchádzajúce z detských domovov alebo rómskych spoluobyvateľov, ktorí často nemajú bežné návyky spojené s bývaním, platobnou disciplínou či starostlivosťou o bývanie.

Hlavný štátny radca Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Vladimír Horváth, odpovedal portálu Noizz.sk na otázky týkajúce sa podpory športu či bývania na Slovensku, ktoré sa týkajú práve rómskych spoluobčanov.

Čo má Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity na starosti?

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity je poradným orgánom vlády. V skratke to znamená, že jeho úlohou je radiť najmä vláde a samosprávam, ale aj iným orgánom štátnej správy ako postupovať či nepostupovať vo vzťahu k rómskej komunite. Ďalšou úlohou splnomocnenca a úradu je koordinovať prácu jednotlivých orgánov štátu a samospráv v tejto oblasti. Názor, že všetky záležitosti, ktoré sa týkajú Rómov, má automaticky vyriešiť splnomocnenec, nie sú na mieste. S poradnou funkciou je spätá odborná znalosť komunity a pomerov v krajine.

Akým aktivitám sa venujete aktuálne?

Témou číslo jeden je pre nás v súčasnosti zavedenie povinnej predškolskej prípravy pre všetky deti. Na Slovensku navštevuje škôlku len 30 percent rómskych detí oproti 90 percentám nerómskych detí. Tento nerovnovážny stav potom spôsobuje, že rómske deti nie sú dostatočne pripravené na školu a zaostávajú hneď od začiatku. Zavedenie povinnej predškolskej prípravy by to malo zmeniť.

Potrebné je znížiť počet neoprávnene zaradených rómskych detí do špeciálnych škôl, teda eliminovať takúto formu segregácie a priniesť systém, ktorý by rómsku mládež udržal na stredných školách. Momentálne je veľmi jednoduché ukončiť povinnú školskú dochádzku na základnej škole a chýba motivácia k nástupu respektíve zotrvaniu na školách stredných. Ďalšími prioritami úradu sú systémové zmeny.

Ako je to s podporou športu? Zachytili ste príbeh dievčatka z Moldavy nad Bodvou, ktoré vyhralo bežeckú súťaž?

Príbeh Annamárie nie je ojedinelý a poukazuje na systémový problém. Myslím si, že systematická podpora športu je na Slovensku zanedbávaná a podceňovaná vo všeobecnosti. V oblasti integrácie prínos športu takmer úplne ignorujeme. Veľký problém vidím napríklad v prepojení podpory športu a vzdelávaním. Šport v sebe nesie ducha fair-play a má tú pozitívnu vlastnosť, že sú v ňom dané jasné pravidlá, ktoré platia pre každého rovnako.

Pri správnom vedení, sa tak u žiakov a žiačok dá vybudovať cit pre spomenutú spravodlivú hru. Pre mnohých žiakov je práve šport motivácia, ktorá sa dá využiť napríklad na zlepšenie školskej dochádzky. V neposlednom rade vďaka turnajom a priateľským zápasom získavajú školy, kluby a v konečnom dôsledku žiaci možnosť sa stretávať a budovať vzájomné vzťahy.

Riešite aj pozemkovú podporu a bývanie, pozemkové úpravy. Ako to funguje? Ako prebieha vysporiadanie pozemkov?

Ak sa rozprávame o osadách, vysporiadanie pozemkov pod nimi je jeden z kľúčových problémov, ktoré je potrebné vyriešiť. To, že niektoré osady stoja na nevysporiadaných pozemkoch, spôsobuje, že do nich nie je možné priviesť základnú infraštruktúru akou je voda, elektrina, kanalizácia a pod. Až privedením týchto základných vecí je možné urobiť z osád miesto na život a premeniť ich na „nové dediny“.

Nám sa podarilo zmeniť zákon o pozemkových úpravách a tak už teraz nie je potrebné vysporiadať sa s každým vlastníkom parcely individuálne, ale celá osada sa dá riešiť v spoločnom konaní, ktoré môže iniciovať aj starosta. Už by teda nemalo dochádzať k situáciám, že pár jednotlivcov blokuje celú vec. Podľa nového znenia zákona stačí na vysporiadanie nadpolovičná väčšina vlastníkov.

V rámci národného projektu vysporiadania pozemkov máme rozbehnutú prvú fázu projektu, kedy 150 obciam na Slovensku môžeme poskytnú zdroje na geodeta, advokáta a mediátora.

Vytvorili ste aj prestupné bývanie. Ako bude tento projekt fungovať?

Prestupné bývanie je projekt založený na skutočnosti, že ak človek býva celý život v neštandardnom obydlí, akým je napríklad osada, nemá vybudované návyky, ktoré sa od neho vyžadujú povedzme v bytovke. Rovnako možno nemá potrebné znalosti súvisiace so starostlivosťou o bývanie.

Princíp prestupného bývania spočíva v tom, že Rómovia z osád sa do bytov bežného štandardu nebudú sťahovať hneď, ale najprv si prejdú „tréningom“ v nižšom štandarde a na vyšší prejdú postupne. V tomto projekte nejde len naučenie sa platobnej disciplíny, ale aj o naučenie sa všetkých noriem vrátane sociálnych, ktoré s bývaním súvisia.

Aké podmienky sú na to, aby mohli Rómovia získať byt?

Na to, aby Róm získal byt, musí splniť úplne rovnaké podmienky ako neróm. To, že neróm má väčšiu šancu získať nájomný byt ako Róm, je už spojené s diskrimináciou. Presné podmienky, ktoré treba splniť, určuje hlavne obec. Tu sa ukazuje, že dobre nastavenými podmienkami vie obec ovplyvniť aj iné oblasti spoločenského života. Ako príklad by som uviedol mesto Giraltovce, kde je podmienkou získania bývania napríklad aj školská dochádzka detí v domácnosti. Obce a mestá by oblasť nájomného bývania nemali podceňovať.

Vytvorili ste pracovné miesto s názvom rómsky domovník. Ako funguje?

Inšpiráciu pre projekt rómskych domovníkov sme našli v Českej republike a spolupracujúci subjekt na Slovensku sme našli vo Veľkom Krtíši, kde schéma rómskeho domovníka funguje. V skratke ide o projekt na vytvorenie pracovných miest pre Rómov priamo z komunity, ktorí budú zodpovední za nájomné byty. Projekt má vysoký potenciál práve z dôvodu, že o bytovky, kde bývajú najmä Rómovia, sa budú starať samostatne. Príkladom úspechu takejto samostatnosti sú napríklad Miestne občianske poriadkové služby.

Odkiaľ úrad čerpá peniaze?

Patríme pod rozpočtovú kapitolu ministerstva vnútra. Národné projekty, ktoré momentálne na úrade prebiehajú sú financované z európskych zdrojov.

Koľko eur / percent zo štátneho rozpočtu ide na obydlia pre Rómov?

Za posledných 10 rokov to bolo 170 422,60 eura zo štátneho rozpočtu, alokovaných bolo 7 miliónov a z rozpočtu SR šlo iba 1 050 000 eur, teda 0,000087 %. Alokovaných neznamená, že boli minuté.

(Na túto informáciu sme sa pre správnosť opýtali aj Ministerstva dopravy a výstavby SR. „V rozpočte kapitoly MDV SR pre oblasť podpory rozvoja bývania nie sú samostatne rozpočtované finančné prostriedky pre Rómov. Informácie o poskytnutej podpore do oblasti bývania sú podľa rokov zverejnené na webovom sídle MDV SR www. mindop.sk. Odporúčame Vám, aby ste sa obrátili aj na Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorý plní úlohy v oblasti zlepšenia bývania Rómov,“ informoval portál Noizz.sk komunikačný odbor.)

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre