10 typov porúch osobnosti, o ktorých si možno nevedel

Katarína Korytárová

REDAKTOR | Urban Lifestyle
Zdieľaj
Tweetuj
Psychológia rozlišuje 10 typov porúch osobnosti. Foto: MovieStills DB

Osobnosť každého človeka je iná a snáď neexistuje nikto, kto ju má navlas rovnakú ako niekto iný, preto býva často veľmi ťažké spozorovať, že u niekoho ide o poruchu osobnosti. Človek s poruchou osobnosti sa všeobecne odchyľuje od očakávaní spoločnosti a svojím správaním môže spôsobovať nepokoj či problémy nielen sebe, ale aj ostatným.

Psychológia rozlišuje 10 typov porúch osobnosti, pričom prvé príznaky začínajú v neskorej puberte. Prejavujú sa v tom, ako človek vníma samého seba, ako emočne reaguje, aký má vzťah k iným ľuďom a ako vie ovládať svoje správanie.

Samozrejme, ak sa nájdeš v nasledujúcich charakteristikách,ktoré sú len orientačné, automaticky to neznamená, že máš danú poruchu osobnosti. Pre určenie diagnózy by si mal preto navštíviť psychológa.

O niektorých z nasledujúcich porúch si už určite počul, no existujú aj menej známe, o ktorých sa možno dočítaš po prvýkrát:

#Paranoidná porucha osobnosti

Osoba s týmto typom poruchy osobnosti má problémy dôverovať ľuďom, vrátane priateľov, rodiny či partnera. Kvôli tomu je veľmi upodozrievavá, nervózna a obozretná. Neustále hľadá stopy či signály pre potvrdenie svojich obáv. Má tiež silný zmysel pre osobné práva: je príliš citlivá na neúspechy a odmietania, ľahko získa pocit poníženia a hanby. Človek s touto poruchou má tendenciu strániť sa ľudí a má problémy nadviazať s nimi hlbšie vzťahy. Predpokladá sa, že tento typ poruchy je sčasti dedičný a je pre ňu príznačná projekcia - teda premietanie vlastných neprijateľných myšlienok a pocitov do iných ľudí. Niektorí odborníci tvrdia, že paranoidnou poruchou osobnosti trpeli aj Josef Stalin, Saddam Hussein či Richard M. Nixon.

#Schizoidná porucha osobnosti

Človek s týmto typom poruchy má tendenciu utiekať sa do svojho vnútra a dištancovať sa od vonkajšieho sveta. Je náchylný na introspekciu a žije vo svojich predstavách, pričom nemá žiadnu túžbu po spoločenských väzbách či sexuálnych vzťahoch. Voči ľuďom je ľahostajný, rovnako ako ku spoločenským normám. Aj keď sa môžu takíto ľudia javiť navonok chladne, vnútri sú citliví. Zažívajú v skutočnosti hlbokú túžbu po intimite, ale nájsť si a udržiavať vzťahy je pre nich príliš zožité, tak sa utiekajú do svojho vnútorného sveta. Ľudia s touto poruchou zriedkavo vyhľadajú lekársku pomoc, pretože aj napriek svojej neschopnosti vytvárať s ľuďmi bližšie vzťahy, vo všeobecnosti vedia fungovať v spoločnosti normálne. Niektorí odborníci sa domnievajú, že tento typ poruchy alebo niektoré z jej symptómov mohol mať Albert Einstein, Sigmund Freud či Bill Gates.

#Schizotypová porucha osobnosti

Človek s touto poruchou sa vyznačuje zvláštnym, anomálnym správaním, prejavmi, ktoré pripomínajú schizofréniu. Túto poruchu sprevádzajú paranoidné a bizarné myšlienky a presvedčenia, ktoré ale nedosahujú hĺbku bludov (napríklad presvedčenie, že ak budú hovoriť o diablovi, zjaví sa), podozrievavosť a obsesivné ruminácie. Ľudia so schizotypovou poruchou osobnosti sa často obávajú sociálnej interakcie a považujú ostatných za škodlivých či nebezpečných. To môže viesť k rozvoju takzvaných myšlienok referencie, teda presvedčenia, že rôzne udalosti či situácie sú s nimi nejako spojené. Ľudia s touto poruchou majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku schizofrénie, pričom sa tento jav nazýva "latentná schizofrénia". Tento typ poruchy osobnosti sa pripisuje aj Vincentovi Van Goghovi či Emily Dickinson.

Fotografia: istock

#Antisociálna porucha osobnosti

Táto porucha osobnosti je častejšia u mužov než u žien. Osobu, ktorá ňou trpí, príliš nezaujímajú ostatní, odmieta nasledovať spoločenské normy a pravidlá, je podráždená, agresívna, vyvoláva konfliktné situácie, ľahko sa nudí, koná impulzívne, chýba jej pocit viny a nedokáže sa poučiť z vlastných chýb a skúseností. Svoje potreby stavia pred všetko ostatné a je jej jedno, či niekoho v honbe v ich uspokojení zraní. Človek s touto poruchou nemusí mať problém pri hľadaní vzťahov, môže sa dokonca na prvý pohľad zdať očarujúci (tzv. "očarujúci psychopat"), ale takéto vzťahy sú zvyčajne veľmi turbulentné, divoké a krátkodobé. Tento typ poruchy je najviac spätý s trestnou činnosťou, takže je pravdepodobné, že osoba, ktorá ňou trpí, bude mať záznam v registri trestov. Túto poruchu osobnosti vykazoval napríklad masový vrah Charles Manson.

#Histriónska porucha osobnosti

Osoba s touto poruchou má veľmi nízku sebadôveru, je závislá od získavania súhlasu od iných ľudí a túži byť v centre pozornosti. Často koná naschvál dramaticky v snahe byť počutá a videná. Slovo histriónska pochádza z latinského "histrionicus", čo znamená "týkajúce sa herca". Ľudia s touto poruchou sa dobre starajú o svoj vzhľad a správajú sa šarmante a až príliš zvodne. Kvôli túžbe po vzrušení konajú impulzívne, čím sa často dostávajú do riskantných situácií. Ich interakcie s ostatnými sa často javia ako neúprimné alebo povrchné, čo z dlhodobého hľadiska môže nepriaznivo ovplyvniť ich sociálne a romantické vzťahy. To je pre nich však obzvlášť nepríjemné, pretože sú citliví na kritiku a zle reagujú na odmietnutie alebo neúspech. Začína sa tak začarovaný kruh - čím viac sa cítia odmietaní, tým viac začnú "hrať"/správať sa histriónsky, no čím viac sa tak správajú, tým viac sú odmietaní. Tento typ poruchy sa pripisoval napríklad herečke Marilyn Monroe či Anne Nicole Smith.

#Hraničná porucha osobnosti

Človek s touto poruchou je emočne nestabilný, chýba mu pocit prepojenia so samým sebou, vníma sa negatívne, preto zažíva vnútornú prázdnotu a strach z opustenia. Má nestabilné vzťahy, nekonzistentné nálady, výbuchy hnevu a je veľmi impulzívny. Veľmi zle reaguje na kritiku, čo môže viesť až k prejavom násilia. Bežné je pre takéhoto človeka aj vyhrážanie sa samovraždou či sebaublížením, kvôli čomu sa takéto osoby dostávajú pod lekársky dohľad. Nezriedka sú osoby s hraničnou poruchou osobnosti náchylné k rizikovému správaniu ako hazard, nechránený sex či užívanie drog. Majú často pocit nepochopenia, beznádeje či sebaľútosti, stretávajú sa s krátkymi, ale impulzívnymi epizódami úzkosti či depresie. Symptómy tejto poruchy osobnosti sa spájajú napríklad s Amy Winehouse, princeznou Dianou, Britney Spears či Angelinou Jolie.

#Narcistická porucha osobnosti

Pojem narcis sa v dnešnej dobe často používa najmä kvôli rozmachu selfiečiek a sociálnych sietí, no, samozrejme, väčšinou nejde o ľudí s touto diagnostikovanou poruchou. Človek so skutočnou narcistickou poruchou osobnosti má potrebu byť neustále obdivovaný a od druhých to aj očakáva, pramení to však z jeho nízkej sebadôvery. Chýba mu schopnosť empatie, často druhým klame a využíva ich vo svoj prospech. Je často manipulatívny, netolerantný, sebecký či necitlivý. Ak cíti, že niekoho obťažuje alebo ho niekto zosmiešňuje, dokáže ho zachvátiť silný hnev a túžba po pomste. Takáto reakcia je nazývaná aj "narcisistická zúrivosť", ktorá dokáže mať katastrofické následky pre všetkých zúčastnených. Táto porucha sa spája napríklad s Adolfom Hitlerom či Madonnou.

#Úzkostná/vyhýbavá porucha osobnosti

Ľudia s touto poruchou majú veľmi nízke sebavedomie, veria, že sú v spoločnosti nemožní, neustále sa obávajú, že budú strápnení, súdení, kritizovaní či odmietnutí. Stránia sa situácií, kedy by mohli prísť do kontaktu s inými ľuďmi, alebo v ktorých by mohli byť znemožnení. Odťažití sú aj v intímnych vzťahoch. Táto porucha osobnosti je často spojená aj s úzkosťou, ktorá môže prameniť so skutočným alebo cíteným odmietnutím rodičov či rovesníkov v detstve. Ľudia s touto poruchou nadmerne sledujú svoje vnútorné reakcie, čo im bráni prirodzene a plynuje zapájať sa do sociálnych interakcií. Aj tu nastáva začarovaný kruh - čím viac sledujú svoje vnútorné reakcie, tým viac sa cítia v spoločnosti hlúpo, čím viac sa cítia hlúpo, tým viac sledujú svoje vnútorné reakcie. Tento typ poruchy sa spája napríklad s Kim Basinger či Michaelom Jacksonom.

#Závislá porucha osobnosti

Ako mnoho iných porúch, aj táto pramení z nízkeho sebavedomia osoby, ktorá ňou trpí. Takýto človek potrebuje niekoho, aby sa oňho staral, potrebuje pomoc pri každodenných rozhodnutiach a dôležité životné rozhodnutia necháva na druhých. Veľmi sa obáva opustenia a hľadá dlhodobé a bezpečené vzťahy. Často robí aj to, čo nechce, lebo sa bojí samoty a straty podpory druhých ľudí. Ostatných ľudí si idealizuje, považuje ich za tých, ktorí majú plné oprávnenie a schopnosti rozhodovať za nich. Takéto osoby sú často veľmi detinské a naivné, čím sa stávajú veľmi zraniteľnými voči zneužívaniu či využívaniu.

#Obsesívno-kompulzívna porucha osobnosti

Porucha, ktorú u nás "spopularizoval" detektív Monk z rovnomenného seriálu, sa vyznačuje nadmernou preokupáciou rôznymi detailami, pravidlami (často vytvorenými samým sebou) či rozvrhom, veľkým perfekcionizmom, kvôli ktorému osoba trpiaca touto poruchou nedokáže úlohu dokončiť, čo je však jej pvoradým cieľom. Kvôli nadmernej zaneprázdnenosti prácou trpia aj jej vzťahy s ľuďmi. Takýto človek veľmi často pochybuje, je opatrný, chýba mu humor. Neakceptuje vlastné chyby ani chyby druhých, ak veci nie sú dokonalé alebo po "jeho", očakáva katastrofu. Má tendenciu príliš lpieť na veciach, ktoré objektívne nemajú hodnotu. Jeho základná úzkosť pramení z vnímaného nedostatku kontroly nad svetom, ktorý sa vymyká jeho chápaniu. Čím viac sa snaží ho ovládnuť, tým viac stráca pocit kontroly. Svet sa snaží zjednodušiť tým, že rozdeľuje veci buď na dobré alebo zlé. Táto porucha sa spája napríklad s Albertom Einsteinom, Billym Bobom Thortonom, Cameron Diaz ale i Donaldom Trumpom.

______________________

POZRI SI AJ NAŠE VIDEO:

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre