Keď slovenská tvorba trpí: Snímka Pivnica dopláca na to, že sa hrá na americký film

Martin Kalinčák

REDAKTOR | Hype culture
Zdieľaj
24
Tweetuj
Nový slovenský film Pivnici kvalitou príliš neohromí. Foto: ITA Film

Slovenská filmová tvorba v poslednom období v kinách žiarila. Nová psychologická dráma s prvkami trileru však šnúru kvalitných projektov pretrhla. Pivnica doplatila na zbytočne prehnaný marketing a veľmi zlé herecké výkony.

Priznám sa, že vždy keď idem do kina na film slovenskej alebo českej produkcie, vchádzam do sály s obavami. Aj keď totiž vieme, ako sa filmy točiť majú, vždy sa niečo pokazí a výsledok za veľa nestojí. Podobne to (ne)funguje aj pri slovensko-česko-ruskej koprodukcii s názvom Pivnica.

V ňom sledujeme osudy obyčajnej slovenskej rodiny Milana a Táne, ktorých manželstvo je v troskách. Jediná spojka medzi nimi dvoma je dcéra Lenka, ktorá však jedného večera za záhadných okolností zmizne. V tej chvíli sa vzťahová priepasť medzi manželmi zväčšuje a ich životy sa v priebehu malého momentu obrátia naruby. Pohltí ich bezmocnosť, strach i pocit viny. Kamaráti, spolužiaci, susedia, nikto im nevie pomôcť a obaja sa s nelogickým zmiznutím dcéry vyrovnávajú po svojom. A keďže im pomocnú ruku nedokáže podať ani polícia, hlava rodiny prevezme spravodlivosť do vlastných rúk.

Takýto ambiciózny námet napokon zabíja slovenská snaha príliš tlačiť na pílu. Pivnica sa totiž akoby snaží napodobniť svetovú produkciu rovnakého žánru, čo sa jej ale ani v najmenšom nedarí.

Jedným z hlavných problémov slovenskej novinky vidím jeho neurčitosť v tom, akej cieľovej skupine je určená. Na jednej strane totiž vidíme osudy dvoch dospelých ľudí, ktorí sa snažia nájsť cieľ záchrany ich vzťahu a svoju zmiznutú dcéru, na strane druhej sledujeme to, ako žije dnešná mládež. Tento chaos sa následne premietne aj v celkovom dojme pri sledovaní Pivnice. Mladým totiž príde trápna, dospelým zas zdĺhavá a nudná.

Pivnici tiež v mnohom uškodila aj koprodukcia s českými a ruskými tvorcami, nehovoriac o veľmi nešťastnom postsynchróne pri hlavných postavách, čo istotne mnohým divákom vyčarí neželaný úsmev na perách.

Pivnica je o hľadaní stratenej dcéry Lenky. Podarí sa ju nájsť? Fotografia: ITA Film

Vždy, keď sa do kín chystá nejaký domáci produkt, mám pocit, že sa akoby tlačilo viac finančných prostriedkov do reklamy, než do samotného filmu. Je to škoda, pretože aj veľká reklamná kampaň môže vo výsledku filmu uškodiť a aj to sa v Pinici tak-trochu deje.

Je síce zaujímavým krokom zveriť jednu z postáv vo filme ostrieľanej hviezde slovenskej rapovej scény, plne chápem, že týmto rozhodnutím chceli tvorcovia len prilákať do kín mladšie ročníky, priestoru však vo finále Dalyb hojne nedostal. Koniec-koncov, napokon asi aj dobre. Dalyb totiž rozhodne nie je tak dobrý herec, ako je hudobný producent a zrejme mal radšej zostať len autorom soundtracku k filmu. Rozumiem, že hercom nie je, no pravdepodobne si na sociálnych sieťach bude musieť odtrpieť trošku viac hejtu, než na aký bol doposiaľ zvyknutý.

Tvorcovia lákajú do kina na Pivnicu aj raperom Dalybom. Fotografia: ITA Film

Nadšenie z Dalyba teda pri mladších divákov v kinosále opadne veľmi rýchlo. Tvorcovia sa snažili hodnoverne zobraziť život súčasných násťročných, akoby ale zabúdali na to, že niečo také je naozaj samo o sebe ťažkým orieškom a vo veľa prípadoch podobné pokusy končia taktiež neúspechom. Čo je naozaj škoda.

Samotný film plynie zvláštnym chaotickým a pomalým tempom a pravdepodobne nebudem jediným divákom, ktorý tento problém riešil (a bude riešiť) lustrovaním sociálnych sietí a názorov, čo si o Pivnici myslia ostatní. Sám som sa totiž pri viacerých pasážach filmu pristihol pri tichých modlitbách za to, aby už bol konečne záver. 119 minút je na podobne zamerané filmy zvyčajne normálna dĺžka, tu to však akosi nevychádza. Tam, kde totiž mohli tvorcovia pritvrdiť, predostierajú divákovi psychológiu dvoch hlavných hrdinov, ako sa vyrovnávajú so zmiznutím dcéry, čo už v polovici filmu bolo viac než otravné. Pivnica tak pôsobí dojmom, že podobné žánrovky slovenskí filmári zvládnuť nedokážu, pretože pchajú strih cez strih a v divákovi to vyvolá znudenie.

Pivnicu aspoň ako-tak zachraňujú ostrieľané herecké esá ako MIlan Ondrík či Jana Geišbergová-Oľhová. Fotografia: ITA Film

Čo možno skutočne oceniť, je výborné zvládnutý hudobný soundtrack, ktorý podtrhol surovosť námetu a film ako celkom aspoň ako-tak zachraňuje. Rovnako tak voľba Milana Ondríka do postavy policajného vyšetrovateľa, ktorého nezvyčajné pracovné nasadenie aspoň trošku inak chaotický dej osviežuje. Napokon to ale celé zabíjajú miestami nezmyselné dialógy a (ne)chcená (?) hra na americký film.

Pivnica je takou slovenskou „klasikou“. Neurazí, no ani nenadchne a časom sa na ňu pravdepodobne aj zabudne. Tvorcovia ňou chceli poukázať na sociálne pomery, to, ako žijú mladí ľudia a aj na to, kam až je rodič schopný pri ochrane svojho dieťaťa zájsť. Za pomerne celkom kvalitne zvládnuté zobrazenie chladnej atmosféry, málo Dalyba a aj skvelý výkon pani Jany Oľhovej (mala však rozhodne dostať viac priestoru) dávam Pivnici hodnotenie 4/10. Je veľká škoda, že film svoj potenciál nevyužil naplno a ktovie, ako by dopadol, keby bol len čisto slovenským filmom.

_______________________________

POZRI SI AJ NAŠE VIDEO:

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre