Vysoké Tatry pochovali ďalšieho turistu. Kedy sa konečne poučíme?

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
Tweetuj
Lavíny hrozia v Tatrách celú zimu. Foto: Facebook/Horská záchranná služba, Jozef Hudy

NÁZOR| Keď sme boli deti, učili sme sa na vlastných chybách. Ak sme sa popálili, vedeli sme, že oheň nie je náš kamarát. Ak sme sa na ľade šmykli, vedeli sme, že si v zime máme dávať pozor, kde stúpame. Čo však vtedy, keď sa nevieme poučiť z chýb iných a tie naše nás môžu stáť život?

Na Slovensku máme toľko skvelých miest, kam sa možno vydať turistikovať a spoznávať našu krásnu krajinu, že sa ani nedajú všetky miesta vymenovať. Niekomu vyhovujú menej náročné túry, pre iného je to pravé orechové skôr náročný výšľap do vysokých polôh. Pri každom takomto výlete však treba v prvom rade dbať na bezpečnosť seba aj ľudí, ktorí sú na blízku. A poznať limity seba aj okolia.

S niektorými turistami je však ťažko. Prečo si nevieme dať pozor a riskujeme život? V nedeľu spadla vo Veľkej Studenej doline vo Vysokých Tatrách lavína, ktorá o život pripravila jedného muža a jednu ženu museli vrtuľníkom transportovať do nemocnice v Košiciach. Lavína spadla tesne po tom, ako sme sa my s našou partiou dostali zo Zbojníckej chaty na Hrebienok. V sobotu sme sa vydali prespať na chatu, ktorá sa nachádza vo výške 1960 metrov nad morom. Niekoľkohodinový výstup bol pre niektorých pohodičkovou prechádzkou, pre niektorých skutočného zaprenia sa a túžby dostať sa hore. Vo finále nás čakal skvelý pocit a krajina ako z rozprávky.

Náročný terén, ktorým sme do výšok šliapali, však napovedal, že cesta späť bude náročná. Ženská časť našej výpravy aj váhala, či to neotočíme. Nevzdali sme to. Na chate sme načerpali nových síl, zoznámili sa s lezcami z horolezeckej školy, stretli sme Slovákov, Čechov aj Poliakov. Stretli sme peších turistov aj skialpinistov. Unikátnosť takýchto stretnutí spočíva v tom, že všetci milujeme prírodu, hory, možnosť prekonať vlastné limity, no myslíme pritom na bezpečnosť. Vymieňame si skúsenosti, rady. V sobotu večer, keď návštevníci a s nimi aj celá chata stíchla, nikto nepredpokladal, že sa o pár hodín stane nešťastie. Ďalšia smutná udalosť zapísaná do histórie Vysokých Tatier.

V nedeľu ráno sme sa po raňajkách zbalili, nahodili návleky, mačky či retiazky, na hlavy nasadili kukly aj čiapky, a vydali sme sa smerom dole. Ideálne čo najskôr, pretože vplyvom počasia a jeho častými zmenami sa terén dokáže zmeniť z hodiny na hodinu. Keďže šli pred nami dve skupinky, predpokladali sme, že nám spravia stopu, ktorej sa budeme držať. Keďže však celú noc husto snežilo, vrchná sypká časť sa ľahko rozfúkala, čo komplikovalo nájsť nielen stopu predošlej skupiny, ale aj člena našej výpravy kráčajúceho pár krokov pred nami. Vietor rozfúkal stopy za pár sekúnd a jediným styčným bodom bola postava človeka kráčajúceho pred nami. Našťastie, nikomu sa nič nestalo a všetci sme sa dostali až do zóny pod strmými stúpaniami, takže sme zvoľnili tempo a zvládli sme to.

Žiaľ, poľskí turisti za nami také šťastie nemali. Aj napriek pretrvávajúcemu lavínovému nebezpečenstvu sa rozhodli liezť na ľadopád. „Dvaja horolezci nastúpili žľabom do Širokého ľadopádu, traja zostali pod žľabom. Skupinu zasiahla pod ľadom lavína, ktorá sa prehnala celým žľabom, pričom dvoch horolezcov v ľadopáde vďaka isteniu nestrhla. Pravdepodobne šlo o spontánnu lavínu z nafúkaného snehu. Miesto, ktoré zasiahlo čelo lavíniska, je veľmi úzke a tak sa sneh nemal kam rozliať. V tejto terénnej pasci zostali dve kriticky zasypané osoby, jedna úplne a jedna čiastočne. Na miesto prišli ďalší svedkovia nehody, nehodu oznámili a ihneď začali so záchrannou kamarátskou pomocou. Po oslobodení prvej osoby ju bolo nutné resuscitovať. Druhú sa podarilo lokalizovať pomocou sondáže, taktiež bola nutná resuscitácia. Po príchode záchranárov a lekára vrtuľníkovej záchrannej služby na miesto sa osobám poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť a pokračovalo sa s resuscitáciou aj počas transportu, pomocou prístroja na automatickú resuscitáciu nazvaným autopulse. U druhej zasypanej osoby bola napriek všetkej snahe záchranárov konštatovaná smrť. Prvá zasypaná osoba bola vrtuľníkom záchrannej zdravotnej služby prevezená do Košíc,“ uviedli horskí záchranári, ktorí sa pri každom takomto prípade snažia aj o nemožné.

To, prečo sa Poliaci na toto miesto vybrali aj napriek 3. lavínovému stupňu, nikto nevie. Je však smutné, že možno práve oni sedeli v predošlý večer s nami v jedálni chaty, hovorili o plánoch a riešili počasie na nasledujúci deň. Hovorí sa, že mohli byť súčasťou skupinky, ktorá bola na kurze lezectva, no nie s certifikovanými lektormi. Možno len nechceli prísť o možnosť liezť v ten deň, aj keď podmienky boli úplne zlé. Človek však prišiel o život a to by malo byť najzásadnejšie, na čo si dávať pozor. A keď sa spätne pozrieme na to, že aj pár dní predtým a vlastne každú zimu si hory vyžiadajú ľudské životy, stojí za zamyslenie fakt, či by sme do hôr vôbec mali chodiť. Disciplína, sledovanie počasia, vhodná výstroj, kondička aj rozumné premýšľanie sú predpokladmi, ktoré by nám mohli zabezpečiť dlhé roky šťastnej turistiky. Všetky potrebné pokyny Horskej záchrannej služby na zaistenie bezpečnosti osôb v horských oblastiach a na bezproblémové výlety po našich horách nájdeš aj na oficiálnom linku.

Rady:

#1 Pohyb v zimnom období treba vždy dôkladne zvážiť.

#2 Treba byť kompletne vystrojený.

#3 Treba mať znalosti o bezpečnom pohybe v lavínovom teréne.

#4 Je potrebné aktívne sa vyhýbať nebezpečenstvu a znížiť riziko zasypania na minimum.

______________________________________________________________________________________________

Pozri si aj naše video:

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre