Naše pamiatky si nevážime. Z obnovy kaštieľa v Rusovciach sa ľudia smejú, no mali by plakať

Katarína Korytárová

REDAKTOR | Urban Lifestyle
Zdieľaj
Tweetuj
Kaštieľ v Rusovciach dlho chátra, no ani jeho plánovaná rekonštrukcia nepotešila. Foto: TASR

NÁZOR | O tom, že rekonštrukcie na Slovensku sú problémovou záležitosťou, sme sa už mohli presvedčiť viackrát. Spomenúť za všetky môžeme napríklad najslávnejší prípad - Hotel Danube, ktorého rekonštrukcia je totálnou hanbou nielen nábrežia, ale aj celého mesta. Zdá sa však, že mu v kategórii architektonických nepodarkov šliape na päty vemi vážny kandidát.

Reč je o kaštieli v Rusovciach s pôvodom siahajúcim až do 13. storočia, ktorý keby vedel, čo ho čaká, radšej by sa asi najradšej rozpadol, než zažil takúto hanbu. Úrad vlády SR totiž s veľkou pýchou zverejnil vizualizácie obnovy tejto, zdôraznime, národnej kultúrnej pamiatky, no to, s čím prišiel, nečakal snáď nik. Vrchol nevkusu je azda najmiernejším prirovnaním, akým zhrození Slováci boli schopní komentovať toto "dielo", ktoré navrhol architekt Jaroslav Meheš so zodpovednou projektantkou krajinnej architektúry Tamarou Reháčkovou. Tento projekt pritom odsúdila nielen laická verenosť, ale i tá odborná.

Rekonštrukcia kaštieľa, ktorý dlhé roky chátral, sa má týkať podľa Úradu vlády exteriérov kaštieľa, jeho fasád či stavebných zásahov vrátane inžinierskych sietí či priľahlého parku. Je to však najmä interiér, ktorý vzbudil vlnu zhrozenia - nielenže nekorešponduje s architektúrou a históriou kaštieľa, ale okrem iného pripomína vybavením hlboké 90-roky. Nepodarené vizualizácie rekonštrukcie, ktoré si môžeš pozrieť na tomto linku, zasa pripomínajú počítačové hry spred 20 rokov, ako napríkad The Sims a vyzerajú, akoby ich robilo dieťa zaujímajúce sa o grafiku.

Nábytok vo vínnej pivnici vyzerá ako z verejného domu v postkomunistickom Československu, sobášna sieň zasa ako čakáreň u lekára, v ktorej by sa asi nechcel brať nik. O to ironickejšie vyznieva text Úradu vlády k týmto vizualizáciám: "Interiérový mobiliár reprezentačných priestorov sa navrhuje ako nový s kontextom k pôvodnej architektúre." Pýtame sa, aký kontext majú na mysli?

Ľudia na internete nenechali nič na náhodu a vizualizácie si pretvorili na svoj obraz:

Ak si si však myslel, že hrôzostrašné sú len vizualizácie, omyl. Ešte hrôzostrašnejšia je ale cena, za ktorú celú túto nádheru chystá Úrad vlády s firmamy Dopravoprojekt a Metroprojekt realizovať. Je to neuveriteľných 76 miliónov eur (2 miliardy SKK), pričom ako trefne poznamenal Adam Znásik vo svojom facebookovom poste, je to toľko, koľko stála rekonštrukcia Starého mosta aj so Štúrovou ulicou. Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie stojí polovicu. Je pritom namieste špekulovať, kto bude z tohto projektu profitovať. Súťaž na realizáciu projektu totiž zverejnil Úrad vlády v roku 2015 v tichosti a navyše nebola verejná. Bohužiaľ, predražené zákazky sú na Slovensku bežnou praxou, ktorú sa Slováci už naučili odpúšťať a neriešiť.

Ak ich už však nehnevajú aspoň tieto obrovské sumy, malo by ich hnevať práve sfušovanie cennej architektúry. Namiesto hodnotnej pamiatky, ktorá môže byť ďalším turistickým lákadlom, totiž môžeme mať niečo, čo bude vzbudzovať smiech a zdesené pohľady. Úrad vlády zrekonštruovaný kaštieľ popísal ako miesto, ktoré bude využívané na reprezentatívne účely a prijímanie návštev na najvyššej úrovni. Už teraz je preto namieste cítiť úzkosť a pocity hanby, keď budú takéto návštevy vodiť vynoveným a "vôbec nie" gýčovým interiérom.

Ako sme však videli na Hoteli Danube, ak verejnosť hlasno zaprotestuje, môže sa ešte niečo zachrániť a zmeniť. Aj keď v prípade Hotela Danube nahradí zlo o čosi menšie zlo, ktoré sa stále na nábrežie vonkoncom nehodí.

Nádherný rusovecký kaštieľ dlho chátral a mnohí obyvatelia Bratislavy z toho boli smutní. Preto prvé správy o tom, že sa má konečne rekonštruovať, prijali s nadšením. Nuž, keby vedeli, čo kaštieľ čaká, pravdepodobne by sa tak netešili.

Takúto "rekonštrukciu" si totiž kaštieľ absolútne nezaslúži a dokazuje to, ako málo si vážime naše významné pamiatky, ktoré sú stále viac a viac ohrozené. Práve pre ich vzácnosť by sa mali rekonštruovať podľa víťazných návrhov špičkových architektov v transparentných súťažiach. Nuž, vo vyspelých krajinách je to štandard a absolútna samozrejmosť, u nás sa často pozerá na pamiatky najmä ako na potenciálne zdroje obohatenia sa a na ich zohavení kompetentným nezáleží.

Dúfajme, že tlak verejnosti aspoň trochu pomôže a podarí sa zvrátiť jeho nepekný osud. Nesmieme totiž dovoliť, aby historický kaštieľ, ktorý je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou, pripomínal lacnú diskotéku kdesi na Balkáne.

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre