Žena má právo rozhodovať o svojom tehotenstve. Interupcie nemôžu byť politickým nástrojom

Katarína Korytárová

REDAKTOR | Urban Lifestyle
Zdieľaj
Tweetuj
Pokračovať či prerušiť tehotenstvo je individuálnou záležitosťou každej ženy. Foto: istock

NÁZOR |Debaty o tom, či má žena právo podstúpiť interupciu na Slovensku opäť ožili, tentokrát ich rozvírili kotlebovci. Na májovú schôdzu NR SR predložili návrh novely zákona, ktorý má sprísniť potratovú politiku na Slovensku.

ĽSNS chce zakázať svojvoľné umelé prerušenie tehotenstiev a uzákoniť, aby boli potraty možné len v troch prípadoch - ak je ohrozený život matky, ak žena otehotnela v dôsledku znásilnenia či ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu. Teraz je na Slovensku legálne, že môže ísť žena z akéhoľvek dôvodu na interupciu do 12. týždňa tehotenstva, do 24. týždňa tehotenstva v prípade geneticky poškodeného plodu, tak, ako je to vo väčšine vyspelých krajinách sveta. Snaha obmedziť práva žien narábať so svojím telom tak, ako samé uznajú za vhodné, je veľmi nešťastné a spiatočnícke. Aj na Slovensku je táto téma veľmi polarizujúca a zdá sa, že každý má k nej čo povedať. Umelé prerušenie tehotenstva je však osobnou, individuálnou záležitosťou každej ženy a nemôžu o tom rozhodovať cudzí ľudia - vynášať súdy či jej niečo zakazovať. Pokúsili sa o to u nás aj v roku 2015 Kuffa, Kvasnička, Mikloško, ktorí chceli v parlamente zakázať nielen interupcie, ale aj umelé oplodnenie a ešte za ne aj posielať do väzenia - žena by bola v prípade interupcie zavretá na 25 rokov až doživotie, pri umelom oplodnení 5 až 12 rokov, návrh, našťastie, neprešiel. Teraz sa o to pokúšajú, aj keď v miernejšej forme bez vyhrážok väzením, Kotleba a spol.

ĽSNS hovorí v súvislosti s touto témou o "svojvoľnom zabíjaní detí", no z vedeckého hľadiska sa za dieťa skoré embryo nedá pokladať. Embryo je zhlukom buniek a nemá prirodzenú schopnosť stať sa ľudskou bytosťou, nie je jednotlivcom a tým pádom nemôže mať morálny ekvivalent dospelého človeka. Ak chceme tvrdiť, že niekoho "zabíjame", ten "niekto" tam musí byť. Udeľovať morálne práva skupine buniek je prinajmenšom zvláštne.

Aj Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozhodnutiach jasne stanovuje, že plod nie je osobou oprávnenou na právo na život. Priznanie rovnakých práv plodu ako osobám by totiž obmedzilo práva žien ako už narodených osôb. Na život má právo každý, no aj podľa tejto inštitúcie slovo "každý" nezahŕňa plody, pretože „Život plodu je úzko prepojený so životom tehotnej ženy a nemôže byť posudzovaný v izolácii od neho". Zákony o interupcii prijaté väčšinou európskych štátov rešpektujú voľbu žien počas prvého trimestra tehotenstva a chránia tým práva žien, ktorým prisudzujú väčšiu hodnotu než plodu.

Každá žena má právo na slobodnú voľbu. Fotografia: istock

Obmedzenie práva na interupcie je diskriminačné. Zotrvať či nezotrvať v tehotenstve je nanajvýš súkromná a osobná záležitosť a už vonkoncom by nemala byť kázaná vládou. Otázkou je, prečo zrazu prichádzajú kotlebovci s týmto návrhom. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií už niekoľko rokov zaznamenávame pokles v počte umelých prerušení tehotenstiev (v roku 2016 bolo vykonaných 6 494 umelých prerušení, čo je o 510 menej ako v roku 2015 a v porovnaní s rokom 2007 sa ich počet znížil až o 4 701).

Určite sa všetci zhodneme, že najmä tento rok má Slovensko naozaj podstatnejšie problémy na riešenie, než tému interupcií, ktorých je u nás čoraz menej, aj bez potreby prísnych rešktrikcií. Natíska sa otázka, či ide ĽSNS skutočne o nejaké hodnoty alebo sa skôr snaží získať nových najmä konzervatívnych voličov? Posledné voľby VÚC pre nich nedopadli dobre, môžu teda skúšať aj takúto akvizíciu, keďže sa inými výsledkami preukázať nevedia. Je tiež paradoxné, že s týmto návrhom prichádza extrémistická strana, pri ktorej je v súvislosti s ochranou ľudskej dôstojnosti a práv namieste skepsa.

Téma interupcií sa nedá vnímať čiernobielo. Žena nemusí chcieť dieťa z mnohých dôvodov, nielen vtedy, ak plod ohrozuje jej život, je poškodený alebo bola znásilnená. Chudoba, zlé životné podmienky či situácia, nízky alebo vysoký vek sú ďalšími dôležitými faktormi, pre ktoré sa žena často rozhoduje pre interupciu a sú to tiež legitímne dôvody. Žiadna žena nechodí na tento zákrok len tak z dlhej chvíle, žiadnej sa do toho nechce, pokiaľ jednoducho nevidí iné východisko. A tá, ktorá interupciu naozaj chce, sa pre ňu aj rozhodne - či už pôjde do iného štátu (tak, ako k nám napríklad teraz chodia Poľky, kde platí podobný zákon, aký navrhujú kotlebovci, tam sa oň však zaslúžili hlavne kresťanské strany), alebo pôjde na interupciu vykonávanú na rôznych pochybných a nelegálnych miestach, čo je často poriadne nebezpečné a život ohrozujúce. Štát by sa mal skôr zamerať na podporovanie a prevádzkovanie poradenských centier, ktoré ženy s touto dilemou budú vedieť nasmerovať a triezvo zhodnotiť ich možnosti. Nekázali by jej, čo má robiť, ale žena by si na základe poradenstva vedela sama utriediť myšlienky a definitívne sa rozhodnúť.

Tehotenstvo je pre ženu azda najviac určujúci aspekt jej života. Výrazne ovplyvňuje jej telo, vzdelanie, zamestnanie, nadlho celý jej život a životy jej blízkych. Aj na základe tohto obrovského vplyvu by preto mala byť základným právom a samozrejmosťou možnosť urobiť vlastné slobodné rozhodnutie, či pokračovať alebo ukončiť tehotenstvo. Interupcie jednoducho nemôžu byť politickým nástrojom v rukách niekoľkých poslancov v parlamente.

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre