Čím viac zelene, tým menej depresie. Bratislavčania si jej zaslúžia viac

Katarína Korytárová

REDAKTOR | Urban Lifestyle
Zdieľaj
Tweetuj
Ide to aj zelenšie. Bratislava vs. Berlín. Foto: Noizz.sk/Instagram.com/clerk_bln

Najmä počas jari, kedy je všetko v rozpuku, si uvedomujeme, aká je zeleň v meste dôležitá - ako lepšie sa nám dýcha a ako sviežejšie sa cítime pod listami stromov či prechádzkami po trávnatej ploche (alergici, nevzťahuje sa na vás). Ľudia sú akísi veselší a optimistickejší. Samozrejme, môže za to aj viac vitamínu D zo slnka, no len slnečné lúče by na šťastie v meste nestačilo. Zeleň je skrátka pre obyvateľov miest nesmierne dôležitá a potvrdzujú to aj rôzne výskumy či projekty.

O dôležitosti zelene svedčí aj projekt anonymného urban umelca menom SPY z marca tohto roka. V španielskom Madride na Hlavnom námestí pri príležitosti 400 rokov od jeho vzniku nainštaloval trávnatú plochu v tvare kruhu o rozlohe 3500 metrov. Cez toto námestie väčšinou ľudia rýchlo prechádzajú, tentokrát sa však stalo niečo iné - námestie s kamennou podlahou vďaka tráve ožilo - ľudia sa prestali ponáhľať a viac než 100-tisíc z nich tu sedelo, ležalo relaxovalo, hralo sa či piknikovalo ako nikdy predtým. Obyvatelia či turisti boli konfrontovaní s novou slobodou, akú vie zaručiť len príroda. Trávnatá plocha námestie rozvinula, zmenila jeho kontext, ukázala mu možnosti využitia a jeho potenciál a tiež to, aký blahodarný vplyv na náladu či správanie obyvateľov zeleň má.

Zelené priestory v Bratislave treba zveľaďovať

Keďže som vyrastala v Bratislave, považovala som vždy tunajšie množstvo zelene za normu a nijako som sa nad tým nepozastavovala. No keď som začala cestovať do zahraničných metropol, uvedomila som si vo väčšine z nich, že je tam zelene akosi viac. Nemyslím tým však len lesy. V okolí Bratislavy ich totiž máme skutočne dosť - ako napríklad Devínska kobyla, Koliba, lesy nad Račou či Železná studnička. Sídliská, stred mesta či širšie centrum však akosi zaostávajú. Pre bežného obyvateľa je totiž dôležitý každodenný styk so zeleňou, keďže nie každý si môže denne vybehnúť na dlhšiu prechádzku do lesov v okolí Bratislavy.

Je viac než príjemné ísť počas obedovej prestávky do parčíku blízko práce či školy, sadnúť si na lavičku či rovno do trávy a dať si tam obed či piknik. Alebo si po práci ísť von čítať do príjemného prostredia.

V mnohých verejných priestoroch v Bratislave je síce zeleň, no sú často neupravené, zanedbané, nenápadné, pričom by nemuselo ani veľa stáť, aby boli krajšie a začali byť využívané prospešnejšie. Nemusí pritom ísť o nejaké veľké plochy, práve naopak - ide o rôzne zanedbané námestička či nevyužité plochy na dvoroch či medzi budovami, kde len málokoho láka sa tam dlhie zdržať. Takýchto priestorov je v centre či v širšom centre veľa, ako napríklad zelená plocha pri Moste SNP. Je tam síce tráva i stromy, no nechodí tam nikto, okrem bezdomovcov, ktorí prespávajú v tieňoch, kvôli čomu sa tomuto miestu väčšina ľudí vyhýba. Stačilo by však zeleň upraviť, nasadiť kvety, postaviť lavičky a miesto by bolo určite vyhľadávanejším nielen čakajúcimi na autobusy.

Priestor pri Moste SNP má potenciál, teraz tu však prespávajú len bezdomovci. Fotografia: Google Street View

Často stačí len iný pohľad na vec, fantázia a vedieť si predstaviť, čo by sa s takýmto miestom dalo urobiť. A, samozrejme, aj vôľa danej mestskej časti, ale i obyvateľov niečo riešiť. Príkladom je parčík Svoardova, ktorý dlho nikto nevyužíval, vyzeral zanedbane a chátral. Po rekonštrukcii sa stal obľúbeným miestom na oddych a relax a zaslúžili sa o to z veľkej miery i obyvatelia z okolia, ktorí mestskej časti ponúkli riešenia, ako s parkom naložiť. Rekonštrukcia sa vykonala za dva mesiace - priestor sa vyčistil, pribudla tu drevená terasa, lavičky nová zeleň a herné prvky. Parčík využívajú obyvatelia, študenti z VŠMU či seniori z blízkeho zariadenia.

Rekonštruovaný parčík na Svoradovej. Fotografia: TASR

Nesprávajme sa k stromom macošsky

Nie je to však len o takýchto zanedbaných plochách, ale aj o množstve stromov na bratislavských uliciach. Práve to je jedným z najväčších rozdielov, ktoré si všímam pri návšteve rôznych zahraničných metropol. Ulice sú v nich nielenže lemované hustými stromami, ale sú často vysadené i v strede ciest, i na tých veľmi frekventovaných, príkladom je napríklad blízky Krakov, ale i Berlín.

Bohužiaľ, v Bratislave veľmi chýbajú stromy nielen na pešej zóne, ale absentujú aj na úkor parkovacích miest, a tak po množstve ulíc najmä v centre prechádzame popri jednom aute za druhým namiesto toho, aby nám robili príjemný tieň koruny stromov. Príkladom je Krížna ulica, ktorá je jednou z najfrekventovanejších v Bratislave. Okrem hustých spojov verejnej dopravy je to aj hustá automobilová doprava v takmer ktorejkoľvek dennej, ale i večernej hodine. Popri (a niekde aj na) chodníkoch parkujú husto autá, stromy tu nie sú, aj keď ide o pomerne dlhú ulicu. Na ulici pritom v poslednom období vznikajú naozaj zaujímavé bistrá či obchodíky (napr. cukráreň Patisseria, vychytená reštaurácia U Taliana, bistro Suvlaki či kaviareň Bean), vďaka ktorým to začína na Krížnej žiť a prestáva to byť už len tranzitná ulica. Aby sa však naozaj stala obľúbenou, vyhľadávanou a naozaj atraktívnou ulicou, chýba jej až kriticky zeleň. V podobe, akej je teraz, by o nej len málokto povedal, že je to pekná ulica. Nehovoriac o tom, že by zeleň výrazne zlepšila ovzdušie, ktoré tu kvôli hustej doprave nie je ideálne. Stromy sú tiež veľmi dôležité i v letnom počasí, kedy pomáhajú zmierniť teplo znásobené rozhočúreným betónom.

Na Krížnej chýba zeleň. Fotografia: Noizz.sk

Berlínska ulica so zelenou električkovou trasou obklopená stromami:

Ako obyvatelia vedia, vzťah Bratislavy k stromom nie je ideálny. Výrub stromov kvôli developerských projektom je kapitolou samou o sebe. Často sme však tiež na uliciach svedkami pílenia aj zdravých stromov, ktoré "zavadzajú", pretože sa kompetentným nechce vymýšľať kompromis. Ak aj vypília naozaj choré stromy, je to často dôsledok toho, že sa mesto o stromy stará chabo. Príkladom je i Františkánske námestie, kde pred dvoma rokmi vypíli umierajúce stromy, ktorým predtým zaliali korene betónom. Dnes je to spolu s priľahlým Hlavným námestím vydláždený priestor, po ktorom ľudia zväčša len rýchle prechádzajú (podobne ako spomínané madridské námestie). Síce na Františkánskom námestí zasadili 14 nových stromčekov, no tie budú ešte potrebovať dlhý čas, aby produkovali toľko kyslíka či tieňa.

Františkánske námestie. Fotografia: Google Street View

Veľa zelene - menej depresie

Mnohé výskumy však ukázali, že prostredie mesta ovplyvňuje správanie a spokojnosť jeho obyvateľov. Rovnica je jednoduchá - v krajšom prostredí sú ľudia slušnejší, milší a spokojnejší. Napríklad štúdia vykonaná britskou nezávislou organizáciou Design Council skúmala vplyv rôznych typov verejných zelených priestorov na úroveň spokojnosti s kvalitou života. Výsledky nie sú prekvapivé - v mestách s väčším počtom parkov či záhrad boli ľudia najspokojnejší, zatiaľ čo mestá s najnižším počtom týchto zelených verejných priestorov mali obyvateľov s najväčšou mierou deprivácie. Zeleň tak neprospieva len atraktivite mesta, ale aj psychickému či fyzickému zdraviu jeho obyvateľov, kvôli čomu by mala byť naozaj nevyhnutnou súčasťou každej metropoly. Ak sa o Bratislavčanoch často hovorí ako o namrzených či nervóznych, aj táto štúdia môže naznačovať jednu z možných príčin. Snažme sa preto čo najviac podporovať projekty, ktoré rátajú so zeleňou či jej úpravou a sprístupnením a ozývať sa nahlas proti zásahom, ktoré ju likvidujú. Je to dôležité pre životné prostredie i pre nás.

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre