Kampaň My sme les rozdelila ľudí, niektorí hejtujú, iní veria v zmenu

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
Tweetuj
V najkrajších častiach Čergova sa ťaží vraj kalamitné drevo. Foto: Facebook/Lesoochranárske zoskupenie VLK

NÁZOR| Les je obyčajne neobyčajné miesto, ktoré si snáď všetci pamätáme z detstva. Výlety, opekačky, lyžovačky a turistiky. Kedysi ho u nás bolo viac, no iniciatíva za jeho aktuálnu záchranu má akési trhliny. V ľuďoch.

Záplava nových profiloviek s názvom My sme les asi neobišla ani tvojich priateľov. Ako sme už písali, ide o kampaň, ktorú spustili ochranári na čele s dokumentaristom a ekológom Erikom Balážom. Ten chce upozorniť na miznúce stromy v slovenských národných parkoch, pretože aj tie najchránenejšie z nich sú totiž čoraz odlesnenejšie a miestami pripomínajú skôr rúbaniská než parky.

Iniciatívu, ktorú podpísalo už viac než 56-tisíc ľudí, vytvorili ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa zastavila devastácia národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku. Sú zhrození z bezohľadnej ťažby dreva, ktorá v nich prebieha. Rovnako sú znepokojení z prístupu štátnych orgánov, ktorý ich ohrozuje. Ide o ľudí, ktorí milujú lesy a chcú ich chrániť aj pre budúce generácie. A to by sme mali chcieť my všetci, no nie?

Ale, je pravda, že možno nie. Keďže sme o „lese“ už písali, objavili sa reakcie z dvoch brehov. Jedny boli pozitívne, podporné, úsmevné a veriace v lepšiu budúcnosť. Druhé boli na strane hejtu – ľudia komentovali iniciatívu a zapojenie sa do nej ako hlúposť, ničotu, ľudí označili za ovce, ktoré len slepo nasledujú hocijaké kraviny.

Komentáre pod článkom o lese. Fotografia: Noizz
Fotografia: Noizz

Povedzme si úprimne: naozaj sú pre nás starosti o naše prírodné dedičstvo hlúposťami? Je mi jasné, že obyčajný človek nič nezmôže, ale … keď sa spojíme, dá sa to. Viem, že treba vykonať nejakú činnosť, aby sa veci pohli, ale počul si už o sile pozitívneho myslenia? Aktuálne o tom hovoria aj mnohí kouči, ktorí ťa naučia uveriť pozitívnej myšlienke, ktorá sa premení na skutočnosť. A možno aj o tom je pridávanie si obrázku do profilovej fotky. Sila myšlienky. Ba čo viac, môžeš podpísať petíciu, ktorá v určitom počte môže byť aspoň akceptovaná a do sveta šíri informáciu, že nás zaujíma, čo sa okolo deje. To, že sa do iniciatívy zapojíme, z nás nerobí ovce, ale zainteresovaných ľudí, ktorí majú potrebu veci meniť. Podobne ako naši rodičia v 1989. Verili, že sa veci môžu zmeniť. Začalo sa v malom a zmeny sa postupne dostavili...

Smutná realita lesov na Slovensku sa deje už niekoľko rokov. Pre niečie blaho. Ale, koho? Odpoveď nepoznáme, možno developerov, možno finančníkov, možno súkromníkov, no určite nie nás, obyčajných ľudí a Slovákov, ktorí by sme si mali chrániť to, čo je naše. Veď už pred časom lesoochranári žiadali, aby Nízke Tatry viac neboli národným parkom. Prečo? Dôvod je opäť smutný, ba až tragický. "Každý národný park vo svete má minimálne 50 percent plochy, teda polovicu a viac bezzásahového územia. Nízke Tatry toto nespĺňajú,“ povedal pre Aktuality.sk pred niekoľkými mesiacmi vedúci združenia Vlk Juraj Lukáč. Práve tu sa ťaží viac, ako by malo byť povolené a plánované. Zábery z 10-ročného miznutia hovoria za všetko...

Rozdiel v zalesnení oblasti Malužiná medzi rokmi 2006 a 2016. Fotografia: Google Earth

Niektorí ľudia si aj z tejto kampane dokážu urobiť srandu a možno sa pozrieť na veci trošku humornejším či ironickejším okom. Na internete totiž kolujú rôzne variácie iniciatívy:

Vždy si však môžeš vybrať. Ak chceš pomôcť aspoň malou časťou svojho ja, na začiatok to stačí. Nikto nezačal robiť veľké veci hneď, že? Nebuď však hejter, buď konštruktívny a mysli na budúcnosť. Ide o záchranu lesov, prírody, nedotknutého prírodného kráľovstva, na ktoré si my, ľudia, nárokujeme čoraz viac. Kam chceš raz vziať svoje deti, keď budú stromy vyrúbané, lesy zničené a príroda narušená?

__________________________________________________________________________________________

Pozri si naše video:

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre