Nenávidíš zvuky prežúvania či ťukania po klávesnici? 12 signálov, že môžeš trpieť mizofóniou

Katarína Korytárová

REDAKTOR | Urban Lifestyle
Zdieľaj
Tweetuj
Patríš k ľuďom, ktorí by najdradšej zakázali žuvačky? Foto: istock

Ak si niekedy premýšľal nad tým, či existuje slovo na to, keď ti vadia určité zvuky a či nie si náhodou jediný blázon,, ktorý ich nezvláda počúvať, potešíme ťa. Jediný určite nie si a tento jav má pomenovanie - mizofónia.

Termín mizofónia znamená v preklade "neznášanlivosť zvukov". Táto porucha sluchového centrálneho nervového systému bola identifikovaná len nedávno a jedinci, ktorí sa s ňou stretávajú, sú extrémne citliví na zvuky, ktoré väčšina ľudí prirodzene filtruje. Mizofóni však nie sú citliví na všetky zvuky, iritujú ich len niektoré. Pri vystavení sa zvuku, ktorý osobu irituje, sa môžu spustiť rôzne reakcie - od okamžitej negatívnej emócie až po nepohodu či agresívne správanie a môžu byť dokonca až bolestivé. Podľa vedcov môže táto porucha viesť až k fyzickému útoku trpiteľa voči osobe, ktorá vykonáva pre neho iritujúci zvuk. Nie je to teda len nejaká mierna porucha, trpitelia totiž opisujú, že keď niekto vydáva im nepríjemné zvuky, je to, akoby ich bodali včely alebo ich niekto udieral do brucha.

Ak si podľa charakteristiky usúdil, že je ti to nejaké povedomé, je možné, že aj ty trpíš mizofóniou a určite sa spoznáš v nasledujúcich situáciach:

1. Spoločným obedom s rodinou (najmä so staršími členmi rodiny) či kolegami sa vyhýbaš ako čert krížu, pretože nedokážeš jesť, keď niekto mľaská a máš chuť danú osobu prizabiť.

2. Jediným spôsobom, ako si vieš vychutnať jedlo, je so slúchadlami na ušiach, ktoré sú tvojou najnevyhnutnejšou výbavou, rovnako ako štuple do uší.

3. Nenávidíš zvuk prežúvania žuvačiek a keď s nimi niekto robí bubliny. Všetky žuvačky by si najradšej zakázal predávať. Rovnako cukríky, pretože ti je zle zo zvuku cmúľania.

4. Rovnako nevieš zniesť, keď niekto príliš nahlas dýcha s otvorenými ústami.

5. Ak tvoj partner chrápe, je to pre teba dôvod na rozchod.

6. Na prácu či študovanie sa dokážeš sústrediť len v absolútne tichom prostredí, takže kaviarne či knižnice sú pre teba absolútne neprípustné.

7. Návšteva kina je pre teba traumatický zážitok, najmä, ak si pri teba sadne niekto s 5-litrovou nádobou pukancov, ktoré chrúme po celú dobu filmu.

8. Sŕkanie je pre teba tiež nočnou morou - keď niekto sŕka nápoj cez slamku, alebo chlípe kávu či horúcu polievku, musíš opustiť miestnosť.

9. Nevieš pochopiť, ako môže niekto v absolútnom tichu začať nahlas hrýzť jablko alebo čipsy, čo sa ozýva na celú miestnosť. Rovnako ťa vie vytočiť, keď niekto hovorí s plnými ústami.

10. Nedokážeš počúvať skladbu, kde je len najmenší náznak mľasknutia či cmuknutia perami.

11. Nenávidíš zvuk najmä rýchleho písania na klávesnici. Čím je staršia a hlučnejšia, tým horšie, citlivý si aj na klikanie myšou či perom.

12. Si veľmi citlivý na rôzne odchýlky v hlasoch ľudí - napríklad nevieš zniesť nádchový hlas, račkovanie či chrčanie, vadí ti aj príliš hlasný a prenikavý hlas či smiech.

Samozrejme, ako sme už písali vyššie, nemusia ti vadiť všetky zvuky, aby si bol mizofón, môže ísť pokojne len o jednu skupinu spúšťačov. Najčastejšími spúšťačmi sú už spomenuté zvuky ústami a jedenie, hlasové zvuky, dýchanie, chrápanie či zvuky z prostredia ako písanie na klávesnici či klikanie myšou. Medzi menej časté spúšťače patria napríklad zvuky auta a motorov, zvuky rôznych spotrebičov a techniky, zvieracie zvuky, detské zvuky, zvuky televízie či rádia, zvuky z trhania či balenia do obalov.

Prečo je teda pre niekoho určitý zvuk úplne v poriadku a niekoho pri ňom ide poraziť? Popýtaj sa v rodine. Psychiatrička Arjan Schröder z Akademického medicínskeho centra v Amsterdame vysvetľuje, že táto porucha môže byť dedičnou záležitosťou. Tak ako mnoho iných psychických porúch sa väčšinou vyformuje okolo 13. až 14. roku života.

Ľudia trpiaci mizofóniou sú však svojím okolím často nepochopení. Ostatní ich považujú za neznášanlivých alebo ich obviňujú, že preháňajú a majú sa upokojiť. Takéto návrhy však vôbec nepomáhajú. Ľudia s mizofóniou totiž tvrdia, že ak by mohli ignorovať tieto zvuky, už by tak dávno urobili. Mizofónia môže ľuďom poriadne strpčiť život a vyčleňovať ich z kolektívu či zhoršiť vzťahy v rodine.

Je teda možné nejako túto poruchu vyliečiť či odstrániť? Odborníci sa zhodujú, že bez pomoci psychológa to nepôjde. Niektorí hovoria, že ide o reflexnú odpoveď a naznačujú, že by sa mala liečiť ako averzná reflexná porucha. Iní sa domnievajú, že je najlepšie liečiť kombináciou sluchových rekvalifikačných terapií, ktorých cieľom je pomôcť pacientom zvyknúť si na neškodné zvuky, a kognitívnej behaviorálnej terapie, ktorá môže pomôcť pacientom kontrolovať neprospešné myslenie a učí ich upokojujúce techniky. Mizofónia je však stále relatívne neprebádanou poruchou, a preto si musíme počkať na hlbšie výskumy.

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre