Rastlinná strava nie je diéta, ale životný štýl: 7 vecí, ktoré som sa naučila ako vegánka

Katarína Korytárová

REDAKTOR | Urban Lifestyle
Zdieľaj
Tweetuj
Vegánstvo so sebou prináša mnohé zmeny. Foto: Archív autora

Mnohí mylne nazývajú vegánstvo len akousi diétou, čo vnímam ako trochu nešťastné pomenovanie. Prejdením na čisto rastlinnú stravu totiž človek pocíti množstvo zmien, ktoré sa netýkajú len jedla. Niektoré sú lepšie, iné horšie, ale rozhodne všetky zaujímavé, otvoria oči a mnohému priučia - či už o sebe, o iných i svete ako takom.

Vegánkou som sa stala pred troma rokmi, predtým som bola približne 11 rokov vegetariánka. Moje dôvody boli v prvom rade etické, ale zdravotné benefity sú tiež príjemným bonusom. O dôvodoch sa však bližšie rozpisovať nebudem, tentokrát chcem zhrnúť, čo som sa za tie tri roky vegánstva naučila:

1. O pôvode živočíšnych výrobkov, ktorým sa firmy nechvália

Rozhodnutiu stať sa vegánom predchádzajú hodiny napozeraných filmov, dokumentov, obrázkov či videí, z ktorých idú zimomriavky (ale tie zlé) a slzy do očí. Po tom, čo som sa stala vegánkou, však toto "vzdelávanie" o pôvode živočíšnych výrobkov nekončí. Vegánstvo totiž zasahuje do mnohých sfér života a s tým ide ruka v ruke aj neustále dozvedanie sa o ďalších a ďalších praktikách potravinárskeho priemyslu. Dlhé roky na vegetariánstve som aj ja patrila k ľuďom, ktorí radi veria tomu, že mlieko zo supermarketov pochádza od kravičiek pasúcich sa na lúke. S vegetariánstvom som začínala ako 13-ročná a nemyslela som až tak do hĺbky. Postupom rokov som sa však o odvrátenej strane potravinárskeho priemyslu učila viac a viac a poznanie nepríjemnej pravdy, ktorú mám stále v hlave, mi skrátka nedovolí sa už k živočíšnym výrobkom vrátiť.

2. Ľudia radi zosmiešňujú a útočia najmä na to, o čom veľa nevedia...

Každý vegán povie tomu začínajúcemu: "Priprav si pevné nervy a obrň sa hrošou kožou." Podobné hejty, vyrývanie a zosmiešňovanie totiž človek na Slovensku zažije asi len vtedy, ak má inú farbu pleti, je inej orientácie či iného vierovyznania. Samozrejme, väčšinou sú najviac agresívni či posmešní najmä ľudia, ktorí vedia o vegánstve len veľmi povrchne alebo nikdy neochutnali nič z výbornej vegánskej kuchyne. Chcú ma zatiahnuť do debaty a na niečom nachytať, aby som si uvedomila, aká je vegánstvo hlúposť. To sa však nestane :)

3. ...už ma to ale tak neštve

Aj keď som sa zo začiatku púšťala do hádky asi s každým, kto si zo mňa robil srandu alebo na mňa útočil a všetko som si príliš brala k srdcu, čím ďalej, tým viac mám na háku. Napríklad diskusie pod vegánskymi článkami či obrázkami už väčšinou nečítam, pretože sa tam vždy zídu najväčší hejteri vegánov, ktorí nám želajú skorú smrť. Občas sa síce ešte zapájam, ale už som omnoho odolnejšia než kedysi voči provokácii a nutkaniu odpovedať na urážky, pretože s takým človekom sa jednoducho neoplatí strácať čas. Aj keď stále nechápem, prečo má mnoho ľudí potrebu odsudzovať a nadávať tým, ktorí nič zlé neurobili, rokmi som ale získala voči ľuďom, ktorí nechcú chápať, väčšiu odolnosť a trpezlivosť, čo sa zíde aj v bežnom živote.

4. Na Slovensku existuje aj mnoho súcitných, empatických a aktívnych ľudí

Ako vegánka som sa, prirodzene, začala stretávať s ďalšími vegánmi a ľuďmi, ktorí pomáhajú zvieratám. Sú príjemným protipólom skupiny ľudí z predchádzajúceho bodu a potvrdením toho, že aj keď mnohí nadávajú na našu generáciu, "ktorá len sedí za počítačmi", je medzi nami aj u nás mnoho aktívnych ľudí zapálených pre vec, ktorí chcú pomáhať urobiť svet lepším a to je veľmi optimistické a nádejné zistenie.

5. Naučila som sa variť

Jeden z najväčších benefitov vegánstva je, že ma začalo baviť variť. Dnes je to už síce lepšie (aspoň v Bratislave), no keď som začínala, bolo takmer nemožné sa niekde vonku DOBRE najesť. Listový šalát po odobraní balkánskeho syra za 5 eur sa neráta. Preto bolo nevyhnutné začať si pravidelne variť. Varila som si už síce aj ako vegetariánka, no naplno ma to začalo baviť až ako vegánku. Rastlinná strava totiž ponúka množstvo nových chutí a kombinácií, ktoré väčšina bežne stravujúcich sa ľudí nepozná, pretože nemusia vyjsť z komfortnej zóny klasických jedál. Nakupovanie čerstvej zeleniny a ovocia na trhoch, rôznych chuťoviek z bioobchodov či sledovanie vegánskych blogov a vlogov ma nakoplo k častému vareniu plného experimentovania, ktorého výsledky chutili aj ostatným. To ma inšpirovalo k založeniu svojho foodblogu, kde mám všetky recepty pokope a kde môžem skĺbiť viaceré svoje hobby do jedného.

Rastlinná strava nie je nudná. Fotografia: Stravazelenych.com

6. Vegánstvo nie je len o jedle, ale je to životný štýl

Priznám sa, ako vegetariánka som až tak neriešila iné aspekty týrania zvierat, ako je napríklad testovanie kozmetiky či čistiacich prostriedkov. Stačilo mi, že nejaká značka vyhlásila, že na zvieratách svoje prípravky netestuje a stačilo mi to. Až ako vegánka som sa naučila, že takéto vyhlásenia nestačia a netreba im veriť. Pokiaľ nemá totiž značka certifikát HCS, nemáte nikdy záruku, že naozaj na zvieratách netestuje (v Európskej únii je síce dovoz testovaných výrobkov zakázaný, no firmy naďalej testujú na zvieratách napr. pre ázijský trh). Vegánstvo teda nie je len o jedle, ale aj o poctivom študovaní značiek kozmetiky, čistiacich prostriedkov alebo etikiet na oblečení. Nevegánskych materiálov je totiž veľa - okrem zrejmej kože sú to napríklad vlna, páperie či hodváb. Samozrejmosťou je tiež nechodiť napríklad do zvieracích cirkusov a žiť ekologickejšie vo všetkých aspektoch života, čo však prichádza veľmi prirodzene.

Vegánstvo teda so sebou prináša potrebu ísť viac do hĺbky, pátrať a nebyť povrchný spotrebiteľ. Môže sa to síce zdať otravné, no zároveň je to užitočné a v dobe internetu si viem informácie zistiť pomerne rýchlo .

Logo skákajúceho zajaca (Leaping Bunny) zaručuje, že kozmetika nebola testovaná na zvieratách.

7. Viem viac o zdraví a fungovaní tela

Aj keď som spomínala, že som vegánkou pre etické dôvody, ruka v ruke ide tento životný štýl so zdravou výživou, takže sa o nej vegáni veľa naučia, aj keď ich to predtým nejak nezaujímalo. Rýchlo som sa naučila rozlišovať éčka - ktoré sú živočíšneho pôvodu, ktoré rastlinného, ktoré sú zdravé a ktoré škodlivé. Viem, koľko akých minerálov a výživných látok denne potrebujem a v ktorých potravinách ich nájdem. Naučila som sa omnoho viac o tom, ako funguje telo a jeho procesy, za čo som nesmierne vďačná, pretože predtým som sa nad tým až tak nezamýšľala, a pritom by to malo zaujímať každého z nás.

Prejsť na vegánstvo bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí a je skvelé sledovať, že sa preň rozhoduje čoraz viac ľudí. A mám pocit, že proces "učenia" ešte rozhodne nie je na konci. O ďalších poznatkoch možno nabudúce :)

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre