KVÍZ: Otestuj sa, čo vieš o globálnom otepľovaní a jeho dôsledkoch

Lorem Ipsum

REDAKTOR | Veda a Technika
Zdieľaj
Tweetuj

O globálnom otepľovaní sa toho napísalo už veľa. Vyznáš sa však v základných pojmoch, procesoch a dôsledkoch? Otestuj svoje vedomosti v našom krátkom kvíze.

Globálne otepľovanie spôsobuje iba človek.

Pravda.
Lož.
Vysvetlenie: Ďalšia otázka
Zmenu teploty môže spôsobovať aj výbuch sopky, zmeny v slnečnej aktivite či pád asteoridu. Takéto prírodné javy sa však vyskytujú len výnimočne alebo majú pomalý priebeh. Niektorí vedci preto súčasné otepľovanie z 95 percent pripisujú najmä ľudskej aktivite. Človekom spôsobené otepľovanie je najintenzívnejšie od 80. rokov 20. storočia. V dôsledku spaľovania fosílnych palív sa narušuje skleníkový efekt a planéta sa otepľuje.

Aký je rozdiel medzi počasím a podnebím?

Žiadny.
Počasie skúma stav atmosféry v určitom krátkom čase, na určitom mieste. Podnebie popisuje dlhodobý stav počasia na určitom mieste.
Počasie skúma dlhodobý stav atmosféry na určitom mieste. Podnebie skúma stav počasia v určitom čase, na určitom mieste.
Vysvetlenie: Ďalšia otázka
Na rozdiel medzi počasím a klímou sa poukazovalo v januári tohto roku, keď Donald Trump v dôsledku náhleho príchodu zimy v Severnej Amerike usúdil, že globálne otepľovanie je výmysel. Vedci ho však ihneď upozornili, že počasie je to, keď sa ráno zobudíš a vonku ťa čaká príjemné či nepríjemné prekvapenie. Podnebie je však niečo, čo ti spríjemňuje alebo otravuje život dlhšie časové obdobie. Vedci sa navyše domnievajú, že extrémne výkyvy, akými bola aj tohtoročná zima v USA, môžu byť dôsledkom otepľovania. Napriek tomu, že sever Ameriky sužovali ostré mrazy, ešte severnejšiu Aljašku totiž postihli nevídane vysoké teploty.

Ktoré štáty sú traja najväčší producenti skleníkových plynov na svete?

Rusko, Čína, USA.
Čína, USA, India.
Rusko, Čína, Spojené arabské emiráty.
Rusko, Čína, Brazília.
Čína, India, Irán.
Vysvetlenie: Ďalšia otázka
Podľa údajov agentúry Reuters z roku 2017 sú spomedzi štátov tromi najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia na svete Čína, USA a India. Za nimi nasledujú krajiny ako Rusko, Japonsko, Nemecko a Irán. Hoci Čína a India v poslednom čase začali veľa investovať do ekologických riešení, prvé priečky v rebríčku najväčších znečisťovateľov si naďalej držia. Na treťom mieste krajiny predbehla len Európska únia či "ostatné štáty", ktorých produkcia CO2 však pozostáva z viacerých krajín.

Ako dlho trvá, kým sa oxid uhličitý rozptýli v atmosfére?

5 rokov
15 rokov
50 rokov
100 rokov
150 rokov
Vysvetlenie: Ďalšia otázka
Skleníkové plyny, ktoré vznikajú spaľovaním ropy, plynu a uhlia vo veľkej miere prispievajú k otepľovaniu Zeme. Hustota oxidu uhličitého tak rapídne rastie už od priemyselnej revolúcie. Skleníkový efekt je prirodzenou súčasťou atmosféry, ktorého úlohou je stabilizovať teplotu Zeme. Bez neho by teplota Zeme bola -18 °C. Ide o "deku", ktorá zohrieva Zem, zároveň však aj zadržiava plyny, ktoré produkujeme a tie následne otepľujú Zem. Škodlivé látky sa tak ukladajú aj do oceánov, čoho dôsledkom je zvyšovanie teploty morí, ich kyslosti, blednutie koralov a úhyn rýb. Ak však aj hneď zastavíme všetky emisie, Zem sa bude podľa mnohých vedcov otepľovať ešte niekoľko desiatok rokov.

Čo je to ekologická stopa?

Spotreba jedla, oblečenia, energie, paliva či produkcia odpadu.
Stopa, na základe ktorej môžeme určiť klimatické podmienky v minulosti.
Odtlačok stopy pytliaka, ktorý vstúpi na chránené územie.
Vysvetlenie: Ďalšia otázka
Ekologickú stopu vytvárajú ľudia. Okolo roku 200 pred naším letopočtom žila na svete približne štvrť miliarda ľudí, v 19. storočí to bola si 1 miliarda ľudí, v 30. rokoch minulého storočia približne dve miliardy, v 60. rokoch 3 miliardy ľudí, v 70.rokoch asi štyri miliardy, v 80. rokoch päť miliárd, v 90. rokoch šesť miliárd, v roku 2011 sme dosiahli 7 miliárd ľudí a do roku 2100 sa predpokladá nárast viac ako 11 miliárd ľudí. K najľudnatejším štátom pritom patria aj najväčší znečisťovatelia Zeme – Čína, Spojené štáty a India. Väčší problém ako rast populácie je však jej spotreba a životný štýl. Ak by totiž všetci ľudia v Indii, prešli na životnú úroveň podobnú západu, zaťažili by planétu omnoho viac ako Spojené štáty. Počet obyvateľov by pritom zostal ten istý. Vzrástla by len ich spotreba, alebo aj ekologická stopa.

Čo spôsobuje vznik ozónovej diery?

Opaľovacie krémy.
Slnečné erupcie.
Freóny.
Vysvetlenie: Ďalšia otázka
Freóny sa využívali ako náplne do chladničiek, hasiacich prístrojov a sprejov. Sú silno prchavé, nehorľavé, lacné a majú dlhú životnosť, čím sa neustále zvyšuje ich koncentrácia v ovzduší. Prenikajú až do stratosféry, následkom čoho klesá množstvo ozónu. V 30. rokoch minulého storočia, kedy boli vynájdené, boli ľudia presvedčení o ich veľkej užitočnosti a neškodnosti. V súčasnosti je celosvetový pokles množstva ozónu asi 5 %. Vedci ale predpovedajú, že stenčovanie bude pokračovať, pretože od začatia priemyselnej výroby až do súčasnosti sa vyrobilo a vypustilo do ovzdušia asi 20 miliónov ton takýchto látok. Odhaduje sa však, že do ozonosféry zatiaľ vystúpalo len 20 percent z tohto množstva. Ozónová diera už ohrozuje obyvateľov Austrálie, ktorí sa pred ňou musia chrániť silnými opaľovacími krémami.

Globálne otepľovanie sa na Zemi zastaví až po roztopení všetkého ľadu.

Pravda.
Lož.
Vysvetlenie: Ďalšia otázka
Niektorí vedci predpokladajú, že globálne otepľovanie sa po roztopení všetkého ľadu ešte zrýchli. Ide o jav známy ako "albedo ľadu". Ľad totiž vďaka svojej bielej farbe odráža množstvo slnečných lúčov, naopak tmavý oceán ich veľa pohltí. Roztopením permafrotsu sa navyše podľa niektorých vedcov môže uvoľniť veľké množstvo metánu, takzvaného bahenného plynu, ktorý je dlhé roky uväznený v zamrznutej pôde a globálne otepľovanie sa tak ešte urýchli. Metán je totiž niekoľkonásobne horší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.

Ktorá planéta má mohutný skleníkový efekt a povrchovú teplotu vyššiu ako 400 °C?

Merknúr
Venuša
Mars
Jupiter
Saturn
Vysvetlenie: Ďalšia otázka
Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt, ktorý zvyšuje teplotu povrchu na viac ako 400 °C a v oblastiach blízko rovníka dokonca až na 500 °C. Pri takejto teplote by sa nachádzali v tekutom stave aj kovy ako cín, olovo či zinok. Existuje teória, podľa ktorej v pravidelných intervaloch povrch planéty, pomenovanej po starorímskej bohyni lásky, zalieva čerstvá láva. Žistenia amerického astronóma Carla Sagana nás tak varujú, kam môže nadmerná produkcia CO2 na Zemi viesť.

Koľko ľudských úmrtí ročne pripisuje Svetová zdravotnícka organizácia klimatickým zmenám?

1500
10 500
55 000
150 000
500 000
Vysvetlenie: Ďalšia otázka
Údaje z roku 2003 ukazujú, že najmenej 150-tisíc ľudí ročne zomiera pre dôsledky globálneho otepľovania. Radili sem sucho, prírodné katastrofy, rozširovanie chorôb či chudobu spôsobenú klimatickou zmenou. Novšia štúdia z roku 2017 zase predpovedá, že len v Európe môže do konca storočia zomierať 150-tisíc ľudí ročne pre extrémne počasie. Dôkazom je zvyšujúca sa teplota, rozširovanie sucha, neúroda, nedostatok vody či výkyvy v počasí, ktoré sa dejú čoraz častejšie.

Aké oteplenie planéty predpokladá najčiernejší scenár vedcov do konca storočia?

+ 0,8 až 1° C
+ 5 až 6° C
+ 10 až 15° C
Vysvetlenie: Ďalšia otázka
Ak nezmeníme súčastný životný štýl, niektorí vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa môže planéta otepliť zo súčasných +0,8° C najviac až na +6° C. Pri takejto teplote by mohol na niektorých tropických častiach Zeme zaniknúť život a hladina oceánov by sa rapídne zvýšila.
Vaše skóre:
Zdieľajte svoje skóre:
Zdieľajte
Tweetujte
Zdieľajte

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre