Potápala sa na útese, kde ryby lovili dynamitom. Slovenská freediverka poukazuje na ničenie oceánov

Zdieľaj
31
Tweetuj

Plasty využívajú všetky sociálne vrstvy, od tých najnižších až po tie najvyššie. Hoci ide väčšinou o recyklovateľný materiál, až 40 percent vyrobených plastov je určených na jednorazové využitie. Čas používania jedného plastového vrecka je pritom v priemere iba 15 sekúnd, a potom skončí v odpade. Veľké množstvo obalov vietor potom odfúkne zo skládky do prírody, odtiaľ do rieky a ňou putuje až do mora, kde sa rozkladá na maličké kúsky. Plastový odpad zabíja morské živočíchy a mikroplasty sa tak z tiel rýb dostávajú až do nášho tela.

Na túto problematiku upozorňuje aj známa slovenská freediverka Katarína Linczenyiová. Športovkyňa, ktorá ako tretia na svete dosiahla bez prístrojov hĺbku 85 metrov v disciplíne konštantná váha sa okrem freedivingu venuje aj problematike znečisťovania oceánov. Je ambasádorkou spoločnosti Veolia a pravidelne prednáša na rôznych podujatiach o trvalo udržateľnom rozvoji v strednej Európe.

„Problém znečistenia v Európe vidím skôr v ignorácii. Plastové zamorenie sa týka najmä krajín ako India a Indonézia, no tam je to spôsobené nedostatočnou infraštruktúrou, ktorá by sa starala o recykláciu. V rozvojových krajinách majú ľudia naliehavejšie problémy ako nedostatok pitnej vody, energie, zlú zdravotnú starostlivosť, chudobu či nízke vzdelanie. V Európe aj na Slovensku však máme viac možností v separovaní a recyklovaní. Môžeme zmeniť náš životný štýl a máme na výber z rôznych alternatív,“ hovorí Katarína.

Dôležité je podľa nej aj uvedomiť si, že alternatívy k plastom nemusia byť vždy ekologickejšie ako samotný plast. Na výrobu papierovej tašky sa totiž minie 3-krát viac vody, ako na výrobu tej plastovej. Vždy však tento proces ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré musí človek zvážiť. Hlavným problémom plastu je, že po krátkom čase používania končí na nelegálnych skládkach a neskôr v mori.

V súčasnosti sa odhaduje, že sa v oceáne nachádza až 5 biliónov kusov plastu. Čas jeho rozkladu závisí od druhu, no v priemere sa pohybuje až v stovkách rokov. 25-ročná potápačka sa preto snaží prostredníctvom svojich vzdelávacích projektov s nadáciou Veolia ľuďom v Európe ukázať, že odpad sa dá aj znova využiť.

Katarína chodí najčastejšie trénovať do Egypta, kde z tohto dôvodu usporadúva aj „Beach clean up“ projekty. „V meste Dahab sme pod morom približne na jednom hektári nazbierali až 40 kilogramov odpadu. Za hodinu. Je však zaujímavé, že bežný človek si znečistenie často neuvedomí. Bola som na jednej pláži, ktorá vyzerala krásne, no keďže bola veterná, všetok odpad odfúklo do mora. Keď som sa potopila, okolo mňa plávali samé obaly, plechovky a fľaše. Raz sme pre silné znečistenie vody od plastu dokonca museli prerušiť tréning,“ tvrdí.

Ani slovenské vody pritom podľa športovkyne nie sú vždy v najlepšom stave. „V niektorých plesách, ktoré sú chránené piatym stupňoch ochrany sme tiež našli odpadky. Stačí, že ľudia idú na turistiku, nevidia kôš, ktorý môže byť hneď za rohom alebo pri hoteli, vyhodia obal do prírody, ten odfúkne a skončí vo vode,“ hovorí.

Vo vode sa plasty potom začnú veľmi pomaly rozkladať na menšie kúsky. Hoci sú mikroplasty stále predmetom mnohých výskumov, už teraz sa vie, že sa cez potravinový reťazec dostávajú do nášho tela. „Existujú teórie, že mikroplasty na seba môžu viazať toxické látky. Zatiaľ sa však presne nevie, čo môžu v ľudskom tele spôsobiť. Zhodneme sa však asi v tom, že mať plast v tele nie je dobré,“ hovorí freediverka. Plasty navyše ohrozujú aj morské živočíchy. V júni tohto roka svet obletela správa o mŕtvej veľrybe, v ktorej tele našli až 8 kilogramov plastu.

Plastový odpad môže byť pritom podľa športovkyne ekonomicky zaujímavý, napríklad aj na výstavbu ciest. „Je potrebné sa naučiť odpad efektívne recyklovať. Cirkulárna ekonomika by nezabezpečila iba lepšie životné prostredie, ale aj nové pracovné miesta. Predpokladá sa, že ak by sa v Európe do roku 2025 zvýšila recyklácia zo súčasných 15 percent na 60, mohli by vzniknúť desiatky až stovky tisíc nových pracovných miest,“ tvrdí. Globálne sa však zatiaľ recykluje iba pätina plastového odpadu.

Katarína sa na svojich cestách snaží upozorňovať aj na dôsledky nekontrolovateľného rybolovu. „V Egypte sme domácim kočovníkom vysvetľovali, ako lepšie využívať rybárske siete. Ak lovia veľkou sieťou, ktorá je ťahaná po dne, vytiahnu tak nie len úlovok, ale aj život na dne, ohrozené druhy či mladú generáciu rýb, ktorá sa tak ani nestihne rozmnožiť. Ak zmizne tá, o desať rokov môže prísť k vyhubeniu celého druhu. To by malo za následok premnoženie iného druhu rýb, nerovnováhu v oceáne a vplyv aj na lokálnu ekonomiku."

Rybárske siete navyše predstavujú okolo 46 percent odpadu vo Veľkom pacifickom koši, miesta, kde je koncentrácia morského odpadu zvýšená. Jeho veľkosť už teraz trikrát prevyšuje rozlohu Francúzska. Predpokladá sa preto, že do roku 2050 bude každý druh morského vtáka požierať plast a v mori bude viac plastov ako rýb.

Pre viac ako 3,5 miliardy ľudí sú však ryby hlavným zdrojom obživy. Odborníci navyše odhadujú, že do 20 rokov sa toto číslo zvýši až na 7 miliárd. „Preto je veľmi dôležité selektovať, čo a ako vylovíme,“ tvrdí Katarína. Vzdelávanie, informovanie domácich obyvateľov a vytvorenie vhodných podmienok preto potápačka považuje za kľúčové. „Veľa ľudí ani nevie o tom, že plast alebo neregulovaný rybolov je problém,“ dodáva.

Katarína sa preto povedomie o lovení rýb snaží rozšíriť aj medzi turistov či Slovákov. „Učíme dovolenkárov, aby si v reštauráciách neobjednávali niektoré druhy rýb, ako napríklad lososa, ktorý pochádza z chovných sádok. Slovákom sa zase snažím vysvetliť, že ak kupujú ryby či morské plody, mali by si dávať pozor na to, odkiaľ pochádzajú. Súvisí to dokonca s ľudskými právami. V niektorých rybolovoch sú totiž na ťažkú prácu zneužívané aj deti. Zákazníka by malo zaujímať aj to, či je ryba z chovnej nádrže alebo voľne ulovená,“ hovorí Katarína. Tieto informácie by mali byť dostupné na obale produktu, prípadne na stránke vybranej značky.

Ľudia ničia oceány okrem znečisťovania a rybolovu aj produkciou skleníkových plynov. Zvyšujúce sa hodnoty oxidu uhličitého prispievajú k otepľovaniu vody, čo má za následok blednutie koralov. Ich stav výrazne ovplyvňuje aj vypúšťanie znečistených vôd z pevniny, ktorá prúdi do mora najmä z kanalizácií. To môže mať za následok premnoženie rias, ktoré útes takpovediac udusia. „Ak sa premnožia riasy, hrozí, že sa premnožia aj druhy rýb, ktoré sa nimi živia a spôsobí to v mori nerovnováhu," vysvetľuje freediverka.

„Narušené zdravie koralov som spozorovala na všetkých útesoch, ktoré som navštívila a rokmi potápania vidím posun k horšiemu. Najmä v Egypte sú koraly z roka na rok zdevastovanejšie. V najhoršom stave je však asi koralový útes v častiach Indonézie, kde sa lovia ryby kyanidom a dynamitom, pretože je to lacná a rýchla metóda. Takto ulovené ryby potom končia na lokálnom trhu, kde ich kupujú aj nič netušiaci turisti. To ma utvrdilo v myšlienke, že vzdelávanie je nesmierne dôležité.“

Napriek mnohým prekážkam Katarína neprestáva veriť v pozitívnu zmenu. „Naša generácia dospela do bodu, keď si uvedomuje, že niektoré veci možno robiť efektívnejšie a lepšie pre životné prostredie. Preto každý jednotlivec, ktorý šíri povedomie o udržateľnom spôsobe života prispieva k zmene. Je dôležité zostať v týchto otázkach pozitívny a snažiť sa niečo zlepšovať. Každá zmena začína od seba, a potom môžeme  očakávať nejakú väčšiu zmenu. Je to len na ľuďoch,“ tvrdí Katarína.

Pozri si viac

Silné vlny vyplavili na breh tony odpadu. Ľudia sa nemohli prizerať, začali upratovať Freediverka, ktorá sa ponorila do hĺbky 95 metrov: Šport a biznis majú veľa spoločného

Téma

potápanie znečisťovanie more oceán ekológia plasty freediving #ThereIsNoPlanetB
Zobraziť komentáre

Noizz fashion

Tiež si pozri

Načítaj ďalšie články