Najväčším zlom je človek. Spôsoby, ktorými Zemi škodíme najviac

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
Tweetuj
Zem a vzduch znečisťujeme stále horším spôsobom. Foto: Pexels

Naša Zem je krásna a zdá sa byť obrovská, no poškodzovanie, ktoré jej čoraz častejšie spôsobujeme, z nej robí mimoriadne krehkú a veľmi skúšanú planétu vo vesmíre. Bez toho, aby sme si to totiž uvedomovali, jej robíme najviac zle práve my, ľudia. A to by sme mali zmeniť.

Uvedomovať si, že ochrana životného prostredia je skutočne dôležitá a v súčasnosti mimoriadne nedocenená aktivita, je pre niekoho prioritou, no pre iného to môže byť náročné. Naša závislosť od toho, čo nám Zem poskytuje, sa rozrastá čoraz viac, no my jej takmer nič dobrého nevraciame. Zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné a zároveň ani jej kapacita nedokáže spracovať to všetko, čo ľudia vytvárajú. Svetová populácia by mala podľa OSN v roku 2100 dosiahnuť viac než 11 miliárd ľudí. Bude však mať kde žiť, čo jesť a dýchať? Pri spôsobe, akým sa o Zem staráme aktuálne, je to skutočne silná otázka.

Rozhodli sme sa preto poukázať na niekoľko faktorov, ktorými poškodzujeme životné prostredie a fungovanie Zeme.

# Plasty

Dookola omieľaná, no pritom stále nepochopená vec, ktorou ľudia znečisťujú naše životné prostredie v každom kúte sveta. Používanie plastov, ich neustála výroba a vyhadzovanie, nemožnosť rozkladu či chemické procesy, ktoré s nimi súvisia, sú skutočne alarmujúce. Nejde len o skládky, na ktoré sa plasty vyhadzujú či vyhadzovanie plastov mimo určených kontajnerov, ale aj o znečisťovanie morí a oceánov, čím ohrozujú aj tamojšie živočíchy. Nedávno sme písali o tom, ako na španielskom pobreží objavili mŕtvu veľrybu. Po dôslednej pitve prišli vedci na to, že zomrela pre 29 kíl plastového odpadu, ktorý sa jej zasekol v žalúdku a nedokázala ho vyvrátiť. A to je len jeden z nespočetného množstva prípadov. Korytnačky so zaseknutými slamkami v dýchacích cestách či ryby zamotané v plastových obaloch tiež hovoria o tom, ako sa s plastami narába a kde končia. Ani Slovensko však nie je výnimka. Obrovská spotreba plastových vrecúšok, tašiek či obalov je tiež neúnosná. Nedávno ľudia objavili na rieke Bodve na východnom Slovensku obrovskú hrádzu. Nie je však vytvorená z dreva, ale z plastových fliaš, čo je na zaplakanie. Mali by sme sa preto preorientovsť na bezplastové či bezobalové nakupovanie. Plasty totiž škodia nielen tým, keď už sú, ale aj ich samotnou výrobou.

Naša planéta si toto nezaslúži. Fotografia: Facebook/ Blue Planet Society

# Výfuky

Keď vymysleli prvý automobil na svete, jeho autor Carl Benz určite ani netušil, že spôsobí revolúciu. Keby sa však na dôsledky pozrel teraz, možno by zaplakal. Na jednej strane je síce auto obrovským pomocníkom, no na strane druhej veľmi neekologickým riešením pre Zem. Samozrejme, existujú výnimky ako elektromobily či iné hybridy, no keď sa pozrieme na klasické autá a na to, čo im cez výfuky plynie do ovzdušia, je to skutočne katastrofa. Zmes olova, oxidu uhoľnatého či oxidu uhličitého spôsobuje v ovzduší skutočný bordel. Emisie vznikajúce spaľovaním benzínu a nafty vplývajú na všetko živé a aj keď si to neuvedomujeme, aj kvôli nárastu počtu áut majú ľudia častejšie zdravotné problémy spojené s dýchaním či častejšie vznikajú kyslé dažde. A to ešte nespomíname dymy z komínov, spaľovní či fabrík...

Vzduch v Číne zabíja ľudí. Fotografia: Getty Images;

# Stavby

Stavať nové budovy je síce pri množstve ľudí nevyhnutné, no na druhej strane by sme sa viac mali zameriavať na prírodné a udržateľné materiály. Stavať megalomanské projekty aj na miestach, kde by zem potrebovala oddychovať či v zóne, kde by sa žiadna budova, chata ani domček nemali vyskytovať, je však v tejto dobe akosi až príliš jednoduché. Pritom aj stavby spôsobujú eróziu či poškodenia, ktoré najskôr síce nevidieť voľným okom, no neskôr sa môže prejaviť na okolitom prostredí. Najmä ak kvôli stavbám ničíme zeleň a tvárime sa, že to je dobro veci, je to až zvrátené. Mali by sme sa preto zamerať na zelené stavby, ktoré sú ekologické a naše prostredie nezaťažujú až v takej veľkej miere.

Mrakodrapy stále rastú. Fotografia: Getty Images;

# Odlesňovanie/výrub

Keby stromy dávali wifi, sadili by sme ich viac? Škoda, že dávajú len kyslík, ktorý dýchame … Smutná, ale pravdivá realita. Ani na Slovensku si ich totiž nevážime. Odlesňuje sa kde sa dá, vyrubujú sa stromy v centre mesta, stavajú sa stále nové lanovky, zjazdovky, strediská. My si naozaj nevážime to, čo nám príroda dala a tým, že sme na vrchole reťazca si myslíme, že môžeme všetko. No tam, kde nie je les, miznú, hynú či sa odsťahuje aj zver či vtáky. Tam, kde nie je zver či vtáctvo hynie život. Je to skutočne kolobeh, ktorý je nevyhnutný. Slovenskom zamávalo hneď niekoľko otrasných káuz týkajúcich sa výrubu. Spomeň si na odlesňovanie v Nízkych Tatrách. Výrub stromov v Národnom parku Nízke Tatry je tak alarmujúci, že aj ochranári žiadali zrušenie štatútu národného parku. Neskôr vznikla iniciatíva s názvom My sme les, ktorej cieľom bolo poukázať na miznúce stromy v slovenských národných parkoch a horách. Je otrasné, že sa s takýmito praktikami pokračuje aj v 21. storočí, kedy si viac než predtým uvedomujeme nielen činy, ale aj dôsledky, len si myslíme, že nás to nepostihne. Nás možno nie, ale tých, čo prídu po nás, už žiaľ áno.

Rozdiel v zalesnení oblasti Malužiná medzi rokmi 2006 a 2016. Fotografia: Google Earth

# Nadmerný výlov rýb

Rybolov kedysi primárne slúžil na zabezpečenie potravy konkrétneho človeka a jeho rodiny. Dnes je to však tvrdý biznis, pri ktorom sa nehľadí na to, že sa vyloví viac rýb než ľudia všeobecne potrebujú, že pri chytaní jedného druhu bezmocne zomierajú aj iné ani na to, že napríklad v roku 2050 bude v oceánoch a moriach viac plastu než rýb. Až desivá realita je o to smutnejšia, že ryby tým, že nehovoria, nemajú milé oči a nie sú prítulné, nie sú pre väčšinu ľudí vôbec zaujímavé. Zamyslel si sa však niekedy nad tým, odkiaľ ryba, ktorú si ma nedávno na tanieri, pochádza? V zahraničí je bežné, že žraloky, veľryby či iné druhy sú špecialitkou na tanieri. Aj ich počty sa však rapídne znižujú, čím sa postupne mení aj reťazec živočíchov žijúcich v moriach. Napríklad taká vaquita je kvôli lovu na pokraji vyhynutia. My, keďže more nemáme, by sme si mali uvedomovať, že napríklad naše sladkovodné ryby sú tiež skvelým zdrojom vitamínov, no netreba ich vyloviť v stovkách či tisíckach, aby sme uživili seba či svoje rodiny. Komerčný rybolov viac škodí ako pomáha, zamyslime sa preto nad tým, odkiaľ pochádza naša strava a či lokálna produkcia, v malom a menšom, nie je predsa len ekologickejšia a šetrnejšia k prírode.

Aj slovenské ryby lovíme zbytočne vo veľkom. Fotografia: TASR

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre