Zarábanie blogom: Koľko si zarobím a aké to má nevýhody?

Milan Bardún

SHAPER | Bez mapy
Zdieľaj
Tweetuj
Zarábať sa dá aj blogom. Foto: Milan Bardún

Keď sa povie „zarábanie blogom“, tí najstarší sa opýtajú, čo je to blog. Niektorí skrivia ústa a predstavia si nohy vyložené na pláži a zvuk esemesky z banky. Tí realistickejší ale vedia, že zarábanie blogom je reálna vec, no vyžaduje dlhodobé úsilie. Ja som cestovateľský blog Bez Mapy založil v roku 2013 a o dva roky neskôr ním začal zarábať. Dnes ma destinačný marketing živí, no uvedomujem si niekoľko vecí.

Koľko blog mesačne zarobí?

Na to neexistuje odpoveď a všetko záleží od teba, tvojej šikovnosti a cieľavedomosti. Na túto tému som napísal takmer 200 stranovú knihu „Bloger ako zamestnanie".

Ak by som sa rozhodol sedieť celý mesiac s drinkom na pláži a notebook vôbec nezapol, výrazne by sa to odrazilo na mojich zárobkoch. Keď som dal výpoveď v práci, odletel jednosmerne na Filipíny, začal podnikať a živiť sa blogom a písaním, najdlhšie som si zvykal na svoj nestály príjem.

Jeden mesiac bol úžasný a zarobil som si na dovolenku na Maldivách, druhý mi na účet neprišla ani polovica z toho. Bolo to trochu frustrujúce.

3 tipy, ako sa vyrovnať s nestálym príjmom

1. Nerozhadzuj peniaze. Aj keď máš super mesiac, ten budúci môže byť úplne nanič. To je bežná prax blogera.

2. Stanov si tvoje maximum, koľko mesačne minieš. Bez ohľadu na môj mesačný príjem, mám na mesiac finančný strop presne 500 €. V tom je zarátané poistenie, nájom, jedlo, osobné výdavky a sem tam aj cestovanie.

3. Neupracuj sa k smrti. Niekedy mám paniku, že som v danom mesiaci málo zarobil a premýšľam, ako to napraviť. Potom som dva dni v strese a prídem na to, že mi to k ničomu nepomohlo. Najskôr si stanovím cieľ a potom rôzne spôsoby, ako sa k nemu dopracovať.

Fotografia: Milan Bardún

Aké má zarábanie blogom nevýhody?

Ako som spomenul, nestály príjem je niečo, na čo si budeš dlho zvykať. Mne chvíľu trvalo privyknúť si aj na to, že pracujem z domu alebo z kaviarní. Pred tým som bol korporátna krysa, kde spoločné obedy, memečká v mailoch a káva zadarmo v kuchynke boli highliteom môjho dňa. Žiadne vnútorné naplnenie, nič...

Po čase si ale uvedomujem, že niektoré veci, ktoré mi pri práci v korporácii nedávali zmysel som opäť zaviedol do svojho pracovného života. Prečítaj si, ako ma práca v korporácii iritovala, no dávala zmysel.

Dnes sa ale živím sám a flákanie neprichádza do úvahy. Ako živnostník musím dane a odvody platiť, aj keď nič nezarobím. Preto som na seba veľmi prísny. Vstávanie o deviatej ráno (počas pracovného týždňa) je návykové. Opäť som teda začal používať budík.

Ako ale vyzerá môj bežný deň?

Pre príklad, tento článok píšem z Kolumbie, kde trávim celú zimu. Pojem ako bežný deň tu nepoznám. Aby som z Kolumbie aj niečo videl, no nestratil pracovnú morálku, obvykle jeden celý deň pracujem a druhý skúmam okolie.

V praxi to vyzerá tak, že bez ohľadu na to, či je pondelok alebo nedeľa, pracovné dni striedam s dňami voľnými. Takto stihnem spraviť všetku robotu bez toho, aby som mal pocit, že som prišiel do Kolumbie sedieť za počítačom.

Zobraziť komentáre