Z bezdomovectva na Slovensku sa stáva fenomén: Ako sa človek dostane na ulicu?

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
Tweetuj

Stretávaš ich možno aj ty. Bezdomovcov vidieť v uliciach, podchodoch, pri fontánach. Väčšina z nich sa na ulicu dostala pre neschopnosť platiť záväzky, pre stratu bývania aj pre rozvody či pre psychické choroby. Ako to s bezdomovectvom aktuálne je sme sa rozprávali so zástupcami občianskeho združenia Vagus, Sergejom Károm a Petrou Kollárovou, ktorí vo Vaguse koordinujú projekt Domec, denné centrum pre ľudí bez domova.

Ako vzniká bezdomovectvo?

Ide o súhrn faktorov, z ktorých sa nedá vybrať len jeden, ktorý je hlavný. Je to nefunkčný sociálny systém, v ktorom ľudia žijú, sú to psychické či finančné problémy, závislosti alebo rodinné okolnosti. Ide o krízu vzťahov, pretože keď sa človek nemá v ťažkom prípade na koho obrátiť, spoločnosť mu nepodáva pomocnú ruku. Legislatívne úpravy jednoducho ľudí pripravujú o domovy. Napríklad to, že neexistuje prevenčný mechanizmus, ktorý by v prípade straty práce a finančných problémov pomohol túto situáciu zvládnuť bez toho, aby človek prišiel o domov a zadĺžil sa. Najväčší problém je strata bývania, pretože keď ho nemáte, prestávate fungovať v klasických zabehnutých koľajách a začínate bojovať o prežitie. Vtedy sa ľudia "učia" žiť bez domova, čeliť neustálym rizikám, zdravotným problémom bez adekvátnej pomoci a mnohým iným problémom.

Čo je hlavným problémom pri bezdomovectve?

Získať adekvátnu pomoc, keď vám hrozí, že prídete o domov a tiež ak sa už na ulici ocitnete. Veľkým problémom je aj nefunkčný systém nájomného bývania, pretože ak človek aj spĺňa parametre, môže síce bývanie dostať, ale tak najskôr o mesiace až roky. Ale čo dovtedy? Poradovníky sú mimoriadne dlhé a je nereálne získať konkrétnu pomoc tu a teraz.

Fenomén bezdomovectva. Je za posledné roky viac ľudí bez domova?

Jav sa zhoršuje, to sa deje. Už teraz je v Bratislava podľa odborných odhadov približne 4 000 ľudí, ktorí nemajú domov. Na ulici je čoraz viac mladých ľudí a nemá ich ako ubúdať. Legislatíva sa neupravuje a nezachytáva napríklad ani mladých dospelých, čo vyjdu z detských domovov.

Koľko ľudí chodí denne k vám do Domca?

Je to ovplyvnené ročným obdobím, ale v priemere je to 80 ľudí denne. Registrovaných máme 1600 ľudí ročne vrátane možných odchýlok.

Čo majú k dispozícii?

Sme otvorení každý pracovný deň a ľudia bez domova u nás nájdu raňajky, obedy, sprchy, sociálne poradenstvo, šatník, ošetrovňu a každú stredu je tu lekár. Tiež ponúkame množstvo pracovných možností v našich integračných projektoch.

Do akých projektov sa teda ľudia bez domova vďaka vám dokážu zapojiť a možno si niečo privyrobiť?

Priamo v Domci máme projekt upratovania bratislavských ulíc, v ktorom sa po splnení podmienok môžu zamestnať. Rovnako ponúkame aj bežné pracovné miesta u spolupracujúcich zamestnávateľov. Najdôležitejší je však projekt našej kaviarne Dobre&Dobré, v ktorej majú ľudia bez domova možnosť nájsť dlhodobé zamestnanie spolu s intenzívnou sociálnou pomocou.

Ako môžem človeku bez domova pomôcť ja ako bežný človek?

Pri konkrétnom človeku ho môžete nasmerovať k nám alebo môžete zavolať na našu tiesňovú linku, pokiaľ je daný človek v krízovej situácii. Možnosť dať mu peniaze do ruky vám nikdy nikto nevezme a ak toho človeka poznáte, tak je to na vašej dôvere. Vo všeobecnosti je však istejšie stať sa darcom na náš alebo iný projekt. Podporíte tak konkrétnu službu, ktorú využíva aj človek, ktorého stretávate na ulici. Vieme sa dohodnúť aj na úplne adresnej podpore, kedy v spolupráci s daným človekom bez domova systémovo pomáhajú naši sociálni pracovníci vďaka vášmu daru. Ľudia bez domova sú však vďační aj za obyčajný rozhovor, ktorý im pomôže ľudsky, psychicky a podporí ich sebahodnotu. Pomôcť môžete aj tým, že si dáte kávu alebo dobré vínko v našom Dobre&Dobré, vďaka čomu podporíte zamestnávanie ľudí na ceste z ulice.

Aké problémy najviac trápia ľudí bez domova?

Logicky je najväčším problémom to, že nemáte domov. Od toho sa odvíjajú desiatky ďalších problémov - zdravie psychické aj fyzické, vrátane chronických či duševných chorôb, nedostatok práce, narastanie dlhov a celková rezignácia.

Niektorí ľudia na ulici žobrú. Ako vnímať toto?

Je dôležité vedieť, kto vlastne na uliciach žobre. Na to, aby ste začali žobrať, musíte v sebe "zlomiť" vlastnú hrdosť. To však dokáže len minimum ľudí na ulici a tak je žobranie síce veľmi viditeľné, ale na druhej strane ho robí len minimum ľudí. Vzniká tak predsudok, že ľudia bez domova žobrú. Sú však aj ľudia, čo žobranie zneužívajú a vedia tak zarobiť dosť peňazí. To však hovoríme o organizovaných skupinách, ktoré často nepochádzajú zo Slovenska. Často sa stáva, že človeka, ktorý žobre, niekto „pasie“ a tie peniaze mu jednoducho na konci dňa zoberie. Žobranie môže súvisieť aj s prežitím, lebo už objektívne nevidíte inú možnosť, ako sa dostať k peniazom a zaplatiť si nocľah. Žobrú aj ľudia so závislosťou, ktorí potrebujú financovať svoju chorobu a chcú si kúpiť alkohol alebo iné drogy. Lepšie je určite nasmerovať ich do zariadení, kde im odborne poradia, pomôžu, ošatia, ponúknu jedlo alebo poskytnú nocľah.

Cítite rozdiely medzi návštevnosťou v lete a v zime?

V zime máme samozrejme o pár percent vyššiu návštevnosť, ale to neznamená, že ak je leto, že je život na ulici bez problémov. Síce vám nehrozí, že umrznete, ale nemáte prístup k vode, dostanete úpal, zhoršia sa vám cievne ochorenia alebo rôzne poranenia.

Prvým kontaktom sú vaši terénni sociálni pracovníci vo vašom ďalšom projekte Streetwork. Sú špeciálne školení?

Všetci, ktorí u nás priamo pracujú s ľuďmi bez domova, sú vyštudovaní sociálni pracovníci alebo psychológovia. Sú nami špeciálne školení a musia mať prax. Sú prvým stupňom v kontakte medzi človekom bez domova a odbornou pomocou, ktorú im vieme ponúknuť priamo na ulici. Väčšina mestských častí v Bratislave neponúka žiadnu odbornú pomoc pre ľudí bez domova. Šesťkrát v týždni chodíme na konkrétne miesta, kde vieme, že ľudia prespávajú a nemajú dostupné iné možnosti pomoci. Následne s vybranými kontinuálne pracujeme a pomáhame im aj počas dňa takzvanou "sociálnou asistenciou" na úradoch, inštitúciách alebo u lekára.

Pokiaľ má niekto jedlo, ktoré by chcel darovať, je to možné aj u vás?

Domec je jedno z tých miest, kde sa to dá. Určite nás môžu osloviť a ideálne je, ak nám to vedia priviezť, pretože nie vždy máme čas na prevzatie. Určite aj trvanlivé potraviny či jedlo z cateringu či rôznych osláv, pretože denne máme možnosť rozdať toto jedlo desiatkam ľudí, ktorí nás navštívia.

Kde sa ľudia bez domova najviac zdržiavajú v rámci Bratislavy?

Ak by ste boli bez domova, snažili by ste sa nájsť provizórne miesto, kde by ste boli čo najmenej na očiach a mohli by ste sa naň opätovne vrátiť. Takže napríklad záhradná chatka, opustená budova alebo stan v lese. Tie miesta sú rôzne a neexistuje teda jednoznačná odpoveď. Niektorí sú takí umelci života, že si dokážu postaviť príbytok takmer z ničoho a vyrobia si tak vlastné "bývanie". Nájdeme ich teda na rôznych miestach, kde sú menej viditeľní a môžu sa cítiť aspoň trochu bezpečne.

Čo môže situáciu bezdomovcov na Slovensku zmeniť?

Pokiaľ si tvorcovia legislatívy neuvedomia, že ľudia bez domova sú tiež ľuďmi a zaslúžia si odbornú pomoc, tak sa nepohneme nikam. Všetko, čo vo Vaguse robíme, je len malou kvapkou v mori, keďže Bratislavčanov bez domova je približne 4000. Preto by sa mali najmä naši štátni a komunálni politici či poslanci zamyslieť nad problematikou bezdomovectva, možno aj cez apel nás, bežných ľudí, ktorí ich vo voľbách volíme.

Téma

bezdomovec bezdomovci Bratislava Slovensko Vagus Domec pomoc Dobre&Dobré
Zobraziť komentáre

Noizz fashion

Tiež si pozri

Načítaj ďalšie články