Kapela Walter Schnitzelsson: Slovenčina v textoch nás neláka

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
Tweetuj
Walter Schnitzelsson
Walter Schnitzelsson Foto: Walter Schnitzelsson

Trojica, ktorá tvorí kapelu Walter Schnitzelsson, je funny, bláznivá aj šialená. Tvoria ju spevák a gitarista Jozef Rezník, basák Jakub Joštiak a bubeník Miroslav Michale. Skladajú výhradne v angličtine, pretože majú ambíciu hrať vonku. Onedlho ich čaká aj predstavenie nového albumu a jesenné koncerty.

Z trojlístka na všetko odpovedal Jozef, sem tam sa k nemu pridal Jakub a Mirko tíško sedel vedľa a kývaním hlavy súhlasil so všetkým. Skrátka, taká pekne zladená slovenská kapelka.

Od two man bandu k rock‘n‘rollu. Vnímate sa, že ste slávna slovenská kapela?

Určite nie. Povedzme, že v undergrounde plávame celkom slušný polohový pretek.

Ste takí, povedzme, flákači?

Jozef: Aj by som chcel povedať, že nie, ale keď si tak spomeniem na svoje študentské časy, tak myslím, že v očiach učiteľov som bol odjakživa flákač. Inak sa snažím robiť aspoň jednu vec zodpovedne a tou je hudba.

Jakub: Tiež som v škole nebol zrovna najžiarivejší príklad snaživého študenta, ale mám už X rokov prácu, takže asi také zlé to so mnou nebude.

Na jeseň budú koncerty a predstavenie druhého albumu. Koľko skladieb máte v šuflíku? Prinesie album nejaké prekvapenia?

Mali sme to dlhšie otvorené, pretože sme toho nahrali viac a niektoré skladby sme už priniesli ako single. Myslím, že ale nakoniec bude na albume 10 skladieb. Kratšie albumy sú cesta. Prekvapenia určite budú, pretože v štúdiu sme použili aj pár netradičných nástrojov a celé to samozrejme „pokazili“ ešte gitarovými aparátmi.

Konečne novinka. Koľko trvala tvorba Short story?

Vznikala dlhšie, pretože som tú skladbu hrával na začiatku iba akusticky. Nejak sa mi potom podarilo presvedčiť chalanov nech ešte spravíme verziu, kde to budeme hrať celá kapela a tak potom vznikala vlastne štúdiová verzia tejto skladby. Konkrétne túto skladbu som mixoval sám doma, čiže možno ešte trošku dlhšie trvala zvuková časť tejto skladby, ale stálo to za to myslím.

Aké na ňu zatiaľ máte reakcie?

Overall dobré. Ono vždy budú ľudia, ktorým sa to bude páčiť a vždy aj takí, ktorým nie. Na tejto skladbe sme trochu poľavili z rock n roll-u, ale je stále gitarová. Má svoju atmosféru, čo sa nám páčilo. Práve preto išla prvá von kvôli tej unavenej-lenivej atmosfére, ktorú ma. Efemko ju hráva, za čo im moc ďakujeme, pretože je to asi jedno z dvoch rádií, čo hrá mladú slovenskú hudbu.

Kto tvorí – skladá skladby? Kde vzniká vaša hudba?

Z 90 percent som to ja. Rád píšem o živote s trochou humoru a nadhľadom. Rôzne životné situácie alebo konkrétne ľudia, to ma inšpiruje asi najviac. Nemá to nejaký zaužívaný kľúč, podľa ktorého idem. Niekedy je prvý text a hudbu skladám potom a niekedy zas úplne opačne. Niekedy proste funguje hudba, v rámci kapely si to zahráme a má to energiu, ktorú potom doplním textom. Niekedy zas donesiem pesničku, ktorú mám v podstate úplne „holú“, iba s nejakými akordmi. To je samozrejme viac tvárne a niekedy sa to zmení na nepoznanie :)

Čo Walter a slovenské texty?

Jozef: Zatiaľ nie. Myslím, že sme sa ani nikdy netajili, že máme ambíciu hrať von. Čo sa nám tak po veľmi malých kúskoch aj dari. Mali sme šancu si zahrať na rôznych showcasovych festivaloch či už v Holandsku alebo na úplne opačnej strane v Macedónsku. Cestovanie s kapelou proste musíš mať rád, nám sa teraz pomerne pekne otvára Poľsko a Maďarsko. Napríklad v Čechách máme už svoje miesta kam chodíme. Čiže aj z tohto dôvodu nás slovenčina v textoch neláka. Samozrejme by sa teraz dalo povedať 10 dôvodov prečo áno a prečo nie, ale jednoducho písanie v angličtine prináša pre nás troška širšie pole pôsobnosti a hrania, čo sa nám páči.

Jakub: Musím povedať, že ešte pred prvým albumom nejaké pokusy boli, ale nakoniec sme sa utvrdili, že chceme písať v angličtine. Myslím, že to aj tak nejako prirodzene vyplynulo z toho, že Jozef študoval v angličtine, a ja mám z nej diplom, plus je to môj každodenný chlebík a doslova ma ten jazyk baví.

Ktorá skladba je „srdcovka“?

Jozef: Nemám srdcovku. Väčšinou sú to tie najnovšie skladby, ktoré rád hráš, pretože sú nové. Ale inak mám rád skôr obľúbené pasáže počas koncertu. Vždy si to meníme, aby sme sa na pódiu zabavili a nehrali dookola to isté. Skôr také tie živé triky, ktoré sa dejú na pódiu.

Jakub: Asi This Night's Fever, lebo je to môj životný príbeh :)

Ktorý stage je pre vás najpamätnejší?

Jozef: Pre mňa osobne to bol Grape Festival asi 2015, myslím, že to bola taká kvetinová tema. Tam sme odohrali náš prvý väčší gig a jeden z trikov, ktorý sme si dali s publikom, bol spoločný výskok, ktorý vtedy vyšiel dokonale! Samozrejme aj Pohoda Festival main stage bol mega. Pre mňa hlavne kvôli backlinu, ktorý mi tam doniesli 4 x Marshall kabinety. Cítil som sa ako v 90. rokoch Nirvana.

Jakub: Pre mňa určite hlavný stage na Pohode 2016. Vtedy bolo ešte stále celkom čerstvo po parlamentných voľbách a my sme boli frustrovaní aj z toho, že na 14 stoličiek sa posadili nazi pajáci v zelených tričkách, tak sme si vyrobili pár vlajok s jasnými odkazmi pre týchto ľudí a ich sympatizantov. Navyše sme hrali pred dovtedy najväčším publikom a myslím si, že tým koncertom sme aj potvrdili, že sa nebojíme veľkých pódií a nestratíme sa na nich.

Ktorú letnú akciu nikdy nevynecháte?

Jozef: Vodné bicykle na Vajnoráku. Tam chodím fakt každé leto.

Jakub: Otváranie letných kúpalísk.

A ako si užijete posledné letné dni?

Jozef: Ja za mikrofónom v domácom štúdiu, kde ešte doklepnem vokály na album. Mám ešte pár vokálových hostí, ktorí mi s tým pomôžu :)

Jakub: Určite niekde na kupku, až dokým ich všetky nepozatvárajú.

Fotografia: Walter Schnitzelsson

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre