Staré recepty prerába na trendy jedlo: Lenivá kuchárka Veronika vyhrala blogerku roka

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
Tweetuj

Veronika Čopíková je mladá žena, ktorá miluje jedlo a varenie. Aj keď priznáva, že čas si nejako utriediť nevie, už teraz vie, kde by sa chcela vidieť o nejaký ten rok.

Prečo si Lenivá kuchárka?

Samotný názov vznikol tak trochu náhodou. Najprv prišlo rozhodnutie založiť si food blog, prostredníctvom ktorého by som sa mohla deliť o svoje odskúšané recepty a vydarené kombinácie ingrediencií, výsledkom ktorých sú prázdne taniere a radosť z čerstvého, doma upečeného koláča. Hľadanie názvu pre blog bolo tak trochu ako hľadať ihlu v kope sena. Napadli mi rôzne názvy, slovné hračky, skomoleniny, anglické slová, ale stále to nebolo ono. Až neskôr som zistila, že práve ja dodávam samotnému názvu blogu význam a zmysel. Lenivá kuchárka neznamená v žiadnom prípade vifonky, párky s rožkom alebo akési junk food. Pre mňa symbolizuje skôr snahu prekonať každodennú lenivosť a namiesto jednoduchej voľby objednania si jedla cez internet, či kúpy už hotových koláčov a jedál zabalených v plaste, si zvoliť nákup kvalitných ingrediencií, podporu lokálnych dodávateľov a prípravu jedla doma. Preto na stránku pridávam jednoduché, rýchle a zdravé recepty. Volím ingrediencie, ktoré sú dostupné a sezónne, pričom sa snažím nepodľahnúť žiadnym trendom v oblasti stravovania.

Aká je tvoja filozofia?

Verím tomu, že ak si nebudeme kupovať polotovary a budeme si jedlo pripravovať z kvalitných a jednoduchých ingrediencií, popritom si zacvičíme a nebudeme toľko stresovať zo života, bude nám fyzicky i duševne dobre. Toľko moja filozofia.

Čo pre teba znamená jedlo ako také? 

Jedlo je pre mňa spojením chutí, vôní a zážitkov. Premýšľam o ňom vo dne v noci, čítam o ňom, sledujem seriály a filmy, v ktorom je hlavným protagonistom, čas, ktorý trávim na sociálnych sieťach venujem fotkám a postom súvisiacim s jedlom. Jedlo je pre mňa hlavným predmetom rozhovoru a dokážem o ňom hovoriť viac, než je mojím spoločníkom niekedy milé (smiech). Skrátka som foodie telom i dušou.

Delíš sa o recepty, popri tom študuješ, pracuješ a žiješ ako každá iná mladá baba. Ako si triediš čas? 

Tu sa priznám hneď na začiatok, že čas si utriediť neviem. Večne nič nestíham a aj keď mám kopec nápadov a aktivít, ktoré by som chcela zrealizovať, väčšinou ma zastaví zle zorganizovaný čas a tak trochu aj tá moja večne na mne lipnúca lenivosť. Čítam rôzne články o time manažmente, len sa mi akosi ešte stále nepodarilo pretaviť ich do praxe.

Kde čerpáš inšpiráciu? 

Väčšinou v obchode a na trhoch. Ak sa mi tam niečo veľmi zapáči, kúpim si to a potom už len vymýšľam, čo s danou ingredienciou podniknúť. Ale veľa inšpirácie nachádzam aj na iných foodblogoch, na Instagrame, Pintereste, YouTube a vo filmoch či seriáloch. A jednou z mojich najväčších inšpirácií je priateľova babička, ktorá nás aj vo svojich 86-tich rokoch stále pozýva na neskutočne chutné domáce obedy. Jej smotanové polievky, tekvicový prívarok a marhuľové knedličky by mohli konkurovať aj michelinovskej reštaurácii.

Vďaka čomu si podľa teba vyhrala Blogera? 

Ťažko povedať. Hodnotilo sa totiž viacero faktorov, okrem iného práca s fotografiou, s obsahom a sociálnymi sieťami. Pravdepodobne som ho vyhrala vďaka tomu, že sa v rámci vytvárania food blogu sústredím na všetky faktory, nielen na samotnú tvorbu receptov. Pri tvorbe receptov sa snažím najmä o ozdravovanie našich tradičných receptov, do ktorých pridávam hlavne celozrnné alebo bezlepkové múky a čo najmenej rafinovaného cukru. Recepty sú zároveň rýchle, jednoduché a pripravené z dostupných ingrediencií. Okrem vylepšovania receptov sa snažím zlepšovať aj vo fotografovaní, písaní a točení rýchlych video receptov.

Aké jedlá máš najradšej a aké by radšej nemuseli existovať? 

Najradšej mám čerstvé ovocie a zeleninu pripravené veľmi jednoduchým spôsobom. Ovocie najlepšie len umyté a vykôstkované a zeleninu v rôznych šalátových kombináciách alebo v polievkových variáciách. A milujem marhuľový džem od priateľovej mamy, ten vyjedám lyžičkou len tak. A nemôžem zabudnúť ani na zmrzlinu, guľky s bystrickými slivkami od babky a kysnutý čučoriedkový koláč od mojej mamy. Existovať by pre mňa určite nemuseli rezance s kapustou, tie som jedávala v detstve dosť často vynútene a teraz, keď ich už nemusím jesť, absolútne mi nechýbajú.

Vnímaš iných food blogerov?

Sledujem celú food blogerskú scénu na Slovensku a samozrejme aj niekoľko desiatok blogov v zahraničí. Zaujíma ma, čo robia ďalší foodblogeri, čo a ako tvoria a snažím sa ich spoznávať nielen online, ale aj prostredníctvom reálnych stretnutí. Preto som sa pustila spolu s Elou Zo srdca do hrnca do zorganizovania spoločného stretnutia foodblogerov, ktoré sa úspešne uskutočnilo na konci mája a na základe pozitívnej spätnej väzby sa chystáme zorganizovať spoločný piknik. Verím tomu, že by sme sa mali navzájom podporovať a tvoriť jednu komunitu food nadšencov namiesto toho, aby sme sa vnímali iba ako konkurencia.

Kde by si sa chcela vidieť tak o rok či päť? 

Vo vlastnej cukrárni (úsmev). Sme pečúca rodina a moja mamina je v zákuskoch perfekcionalistka. Každý kúsok jej koláča má rovnakú veľkosť, vďaka tomu, že ho reže s pravítkom. Navzájom sa dopĺňame v láske k pečeniu aj spoločne s mojimi sestrami, takže malá cukrárnička so štyrmi usmievavými ženami a plnou vitrínkou nielen lákavo vyzerajúcich, ale aj chutných a zdravších koláčikov, je pre mňa krásnou predstavou budúcnosti.

Dáš nám nejaký jednoduchý recept pre našich čitateľov?

Nakoľko trhy teraz hýria farbami a inšpirácií na koláče je viac než dosť, pridávam jednoduchý recept na rýchly obed. Skladá sa len z 3 ingrediencií – mozzarelly, prosciutto šunky a cukety. K tomu troška korenia a opečené toasty a rýchly obed je na svete!

Postup na Cuketové rolky

Mozzarellu nakrájame a cuketu ošúpeme na plátky. Následne obalíme mozzarellu najprv v šunke a potom v cukete, potrieme olivovým olejom a okorením soľou a čiernym korením. Cuketové rolky poukladáme na plech pekne vedľa seba a vložíme do rúry. Pečieme pri 180 °C asi 10 minút, kým sa syr nezačne trochu roztekať. Podávame s nasucho opečenými toastami. Nech vám chutí! Viac receptov si nezabudnite pozrieť aj na mojej stránke Lenivej kuchárky :)

Cuketové rolky podľa Lenivej kuchárky. Fotografia: Lenivá kuchárka

Zdroj: Lenivá kuchárka

Téma

bloger blogerka bloger roka Veronika Čopíková kuchárka Lenivá kuchárka
Zobraziť komentáre

Noizz fashion

Tiež si pozri

Načítaj ďalšie články