Vladislav upratuje byty mŕtvych. Niekedy si ich susedia všimnú, až keď im pretečú cez strop

Zdieľaj
267
Tweetuj
Poliak sa živí upratovaním bytov po mŕtvych. Foto: Purgato Post Mortem

Ľudia zomierajú náhle a neplánovane. Niekedy sa tak stane aj v ich vlastnom byte, v rôznych izbách a rôznych pozíciach. Niekedy ich nevládne telo nájdu po hodine, inokedy to môže trvať aj týždne. Duša človeka už môže byť na kilometre vzdialená, no jeho telo stále zostáva na mieste.

Práve to je moment, kedy na pomoc prichádza Władyslaw, majiteľ upratovačskej služby Purgato Post Mortem. Podľa jeho slov ide o naozaj náročnú prácu. Władyslaw vie, že keď mu zazvoní mobil, neprídu žiadne pozitívne správy. Pravdepodobne to je predpoveď ďalšej tragédie, ďalšieho tela, ktoré objavili po otvorení dverí.

Ako vyzerá deň niekoho, kto upratuje byty po mŕtvych? Ako ho psychicky ovplyvňuje jeho zamestnanie? Mení sa nejak jeho vnímanie života a smrti? Spýtali sme sa Władyslawa.

Aký je typický deň niekoho, kto upratuje po mŕtvych?

Príde mi hlásenie a idem sa pozrieť na miesto. Zistím, čo sa stalo, či si situácia vyžaduje špeciálny prístup, ale aj to, ktorá izba potrebuje najviac mojej pozornosti a práce.

Určím si, koľko materiálu potrebujem. Aj niečo také, ako povrch podlahy určuje, koľko materiálu budem potrebovať. Záleží aj na tom, či ide o byt alebo o samostatne stojaci dom. Musí zvážiť aj psychický stav ľudí, ktorí žiadali o moju pomoc.

Keď už všetko zistím, vrátim sa do kancelárie a zoberiem si potrebné veci na upratovanie. Moja práca pripomína umývanie podlahy. Veľmi špinavej podlahy. Niekedy dokonca až takej špinavej, že musíš odstrániť celú podlahu.

Máš veľa zákazníkov?

Ako kedy. Niekedy mám týždne, počas ktorých sa mi nikto neozve a inokedy zas také, keď mi v priebehu jedného dňa zavolá aj niekoľko ľudí. Zistil som napríklad, že starí ľudia zomierajú prevažne v zime.

Aké nástroje potrebuješ na upratovanie?

Možno ťa to prekvapí, no najpoužiteľnejšia je škrabka či stierka. Samozrejme, ako väčšina upratovačských firiem, aj my používame základné hygienické prostriedky. Ja som sa rozhodol urobiť menšiu štúdiu a následne som sa rozhodol vytvoriť svoje vlastné rozpúšťadlo na krv. Nanešťastie, ak sa krv či telesné tekutiny dostanú do látky, zostanú tam navždy. S tým už nič neviem urobiť a objekt väčšinou putuje priamo do koša.

Fotografia: Purgato Post Mortem

Nepracujeme bez špeciálnych overalov a plynových masiek. Nanešťastie, už neexistujú také kvalitné masky ako tie, ktoré sa používali počas druhej svetovej vojny. Vtedy mali aj aktívne uhlie, ktoré dokázalo zneutralizovať pachy. Naše masky absorbujú mikroorganizmy, no nezastavujú pachy.

Aj rukavice sú potrebné pre jednoduchý dôvod. Nepoznali sme tých ľudí. Osoba mohla byť úplne pokojne infikovaná nákazlivou chorobou, či dokonca AIDS.

Kde najčastejšie zomierajú ľudia?

Smrť ťa môže postihnúť hocikde. Aj keď je pravda, že väčšinou upratujeme kúpelne a spálne.

Fotografia: Purgato Post Mortem

Aké sú najčastejšie príčiny smrti, s ktorými sa musíte vysporiadať?

Sú rôzne. Vlastne žiadne dve smrti nikdy nie sú rovnaké. No najčastejšie, možno aj v 80 percentách prípadov, prichádzame k starým a zabudnutým ľuďom. Hovorím si vtedy, že nechápem, ako môže niekto len tak jednoducho zabudnúť – na svoju mamu, otca, starých rodičov… Nevolajú im, nenavštevujú ich. Zrazu si po troch týždňoch od posledného hovoru spomenú a zavolajú im, no práve ten posledný hovor sa mohol stať tesne pred smrťou. Aj to je príčina toho, že často nachádzame ľudí, ktorí sú aj týždne či mesiace po smrti. Čudujeme sa aj tomu, že ani susedia si nespomenú, že človeka nevideli dlhú dobu alebo že sa z jeho bytu šíri zápach. V dvoch prípadoch sa nám dokonca stalo, že susedia si smrť všimli až vtedy, keď telesné tekutiny mŕtveho začali pretekať cez strop aj do ich bytu.

Ako ti napadlo začať sa živiť práve týmto?

Kde bolo, tam bolo, ešte keď na MTV hrali hudbu a na Discovery púšťali vedecké relácie, existoval program s názvom Dirty jobs. Keď som ho raz pozeral, videl som muža, ktorý čistí spodok vlaku po tom, ako pod neho niekto skočí a zabije sa. Celkom ma to zaujalo. O pár rokov neskôr som rozmýšľal nad tým, že si založím svoju vlastnú firmu. Mama si začala robiť srandu, že si mám založiť spoločnosť, v ktorej budem upratovať mŕtvoly.

Aké vlastnosti musí spĺňať niekto, kto sa chce venovať tvojej profesii?

Naozaj sa nemôžu báť krvi, ani pohľadu, ani zápachu. To, čo vidíme my, nie je normálna krv, ktorú vidíš, keď sa napríklad porežeš. Je to ako zmes niekoľkých vecí. Až po pridaní rozpúšťadiel sa krv začína podobať na to, čo bežne poznáme.

Zápach krvi je tiež niečo, čo si hneď všimnete. Je špecifický, nechutný a nevydržatelný. Pravdepodobne zapôsobí na tvoju myseľ oveľa rýchlejšie ako pohľad na mŕtvolu.

Ak chce niekto pracovať v tejto oblasti, nemôže piť. Je na to jednoduchý dôvod. Ak pijete, váš čuch sa zlepšuje. Tiež si nemôžem dovoliť zamestnávať niekoho, kto pije, lebo potrebujem zamestnancov, ktorí majú čas 24 hodín denne a sú pripravení na výjazd naozaj hocikedy.

Ako by si opísal zápach smrti?

Je náročné prirovnať to k hocijakému inému zápachu. Je to ako sladká kombinácia pokazeného mäsa a zanedbaných telesných tekutín. Intenzita zápachu záleží aj na tom, aká je v miestnosti vlhkosť vzduchu. Naozaj dokážete precítiť, ako vzduch prechádza cez vaše pľúca.

Zmenilo ťa nejako tvoje zamestnanie? Máš iný pohľad na smrť, samotu, starobu či život?

V mojom prípade si dovolím povedať, že nie. Smrť je reálna a je to niečo, čo je vo svete prítomné každý deň. Okrem toho, my neupratujeme mŕtvolu, ale to, čo po nej zostane, keď ju prevezú do krematória.

Čo sa ďalej deje s bytom, v ktorom niekto zomrie? Predávajú sa?

Áno, väčšina z bytov sa ďalej predáva. Podľa mojich informácií potencionálni kupujúci nie sú informovaní o tom, že v byte niekto zomrel. Mojou prácou je práve to, aby som zaistil, že si nikto nevšimne, že v byte niekto zomrel.

A čo veci z bytov? Vyhadzuješ ich ako biologický odpad, alebo je možné, že knihu z bytu mŕtveho nájdeme niekde v predaji napríklad pri vstupe do metra?

To, čo použijeme pri čistení, sa dá prirovnať k odpadu, ktorý produkujú nemocnice. Mám dohodu s jednou spoločnosťou, ktorá sa stará o spracovávanie a odvážanie odpadu. Tá odváža veci, ktoré boli v priamom kontakte s mŕtvym telom. V prípade kníh a nábytku je to však iné. Tie totiž, bohužiaľ, dokážu absorbovať zápach, a je teda potrebné vyhodiť ich. Ak hovoríme napríklad o kovových doplnkoch, tie môžu ľudia predávať, keďže sa dajú jednoducho vyčistiť.

Aký bol tvoj najnáročnejší prípad?

Nestretol som sa s ničím takým, že by niekoho roztrhal granát. Neexistuje podľa mňa nič také ako najzložitejší alebo najjednoduchší prípad. Raz sa mi stalo, že som prišiel do domu poľovníka, ktorý mal doma 250 kilogramov mäsa. Mal ich síce v chladničke, no keďže mu vypli elektrinu, nefungovala. Po viac ako mesiaci to teda dosť zapáchalo, a práve to je niečo, na čo asi nikdy nezabudnem.

Fotografia: Purgato Post Mortem

Tiež sa mi stalo, že polícia odflákla svoju prácu a keď som prišil na miesto, všade som videl krv. Bola na zemi, na stenách, v každej izbe, na nábytku. Nerozumiem, ako sa im to podarilo. Buď boli opití, alebo hádzali časti tela len tak po byte. Inak si to neviem vysvetliť. Niekedy musím čistiť aj schody, no to robím zadarmo.

Stáva sa aj to, že ľudia chcú ísť do bytu s tebou? Je to vôbec možné?

Áno, je to možné, nevidím v tom problém. Musia však mať špeciálne oblečenie, ktoré sa rýchlo ničí. Je dokonca aj celkom drahé. Niekedy sa teda môže stať, že nemám dostatok týchto kúskov. Rozumiem však, že chcú do bytu ísť spolu so mnou. Poľské ženy sa napríklad boja, že by som ich mohol okradnúť. Pri prvej návšteve dostane zákazník masku a rukavice. V prípade, že ide o špinavý dom, musíme mať aj návleky na nohy. Ľudia však nemajú často túto požiadavku.

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre