Učiteľ im povedal, že aj v NASA potrebujú ľudí na pribíjanie klincov. Neskôr vyrobili robota na "Mars"

Zdieľaj
Tweetuj
Martin Smoľák, Peter Pásztó a ich robot Androver 2. Foto: Facebook.com/robotech vision

Marián Kľúčik, Peter Pásztó a Martin Smoľák sú traja šikovní absolventi Fakulty elektrotechniky a informatiky na Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Hoci bol počas školských čias jeden druhému učiteľom, po štúdiu sa spoločne rozhodli založiť firmu RoboTech Vision a venovať sa mobilnej robotike. Po tom, čo vytvorili svojho prvého mobilného robota sa na nich usmialo šťastie. Ich najnovší Androver 2 mal ambíciu stať sa súčasťou simulovanej misie NASA na Havaji.

„Bola to náhoda. Vždy sme sa smiali, že sa náš robot raz dostane na Mars,“ smeje sa Peter. Androver 2, ani jeho predchodca Androver 1, však neboli vyvinuté na to, aby zdolávali ťažký terén na Havaji, ktorý je podobný tomu na Marse. „Androver 1 vznikol z myšlienky prepojiť robota s mobilom. Bolo to v čase, keď sa na Slovensku androidové telefóny ešte len rozširovali. Predtým sa roboty ovládali iba cez počítač, čo bolo menej praktické,“ vysvetľuje Peter. Trojica sa tak stala jednými z prvých robotikov na svete, ktorí zostrojili „And-rover“. Novinku predstavili na konferencii v Chorvátsku a získali tak pochvalný list za inovácie. Z projektu vznikli odborné publikácie, robot sa stal súčasťou ich dizertačnej práce a v súčasnosti slúži študentom školy.

Androver 1 bol malý projekt, na ktorom sa mnohé naučili, no časom túžili vytvoriť niečo väčšie. Robotika, a najmä tá mobilná, je však na Slovenku veľmi náročný smer. Vyžaduje si veľa investícií a návratnosť je v nedohľadne. Aby si mohli traja absolventi splniť svoj sen, zarábali si programovaním web stránok či robotickými krúžkami na súkromných školách. „Deti sa učili programovať ešte v predškolskom veku. Keďže nevedeli písať, programovali grafických programovaích prostriedkoch. Tak sa naučili, že ak chcú robota otočiť, musí sa jedno koleso krútiť rýchlejšie ako druhé a formou hry prichádzali na veci, ktoré sa učia na vysokej škole,“ povedal Peter. Keď si trojica zarobila dostatok peňazí, rozhodli sa zostrojiť Androvera 2.

„Urobili sme si návrh, čo všetko by mal robot obsahovať a tiež cenovú kalkuláciu, či nám to vyjde. Tak sme sa rozhodli, že ideme do toho. Napomohli nám aj kontakty, ktoré sme získali popri predošlých projektoch. Zisťovali sme, aké využitie by mohol mať náš robot. Najväčší potenciál by mal v oblasti poľnohospodárstva či vojenskom priemysle a tomu sme prispôsobili aj jeho vlastnosti. V tom čase sme sa však stretli aj so Slovenkou doktorkou Musilovou, ktorá sa uchádzala o miesto v misii na Mars. Spýtali sme sa jej, či náhodou nepotrebuje podobného robota. Mysleli sme si, že sa nám ani neozve. O pár dní na to zistila, že ju vybrali na misiu a hneď nám napísala,“ hovorí Peter.

Problém bol však v tom, že trojica mala na dokončenie robota necelé dva mesiace. „Robota sme plánovali stavať postupne. Ak sme sa chceli misie zúčastniť museli sme sa do toho vrhnúť naplno. Bola to príležitosť pre SOSU, pre nás aj pre Slovensko. Hoci sme mali rozpracované aj iné projekty, našou prioritou sa stal Androver 2,“ povedal Peter. Okrem času im robili problémy aj financie. Aj keď mala firma pri začiatku projektu vyhradený nejaký kapitál, konečnú cenu si robotici netrúfnu odhadnúť. „Na tlačovej konferencii vo februári sme uviedli, že vývoj robota stojí desiatky tisíc eur. Teraz vravím, že je jeho suma nevyčísliteľná. Ide totiž o prototyp,“ hovorí Martin. „Čím rýchlejšie musíte niečo urobiť, tým viac financií treba,“ dodal. Komponenty totiž dovážajú z celého sveta.

„Colníci nás majú radi. Vždy musíme riešiť, keď nám zastavia balík. Naposledy sme ale mali šťastie. Boli tam colníčky a ja som mal so sebou dcéru,“ smeje sa Peter. „Odvtedy využívame prepravné spoločnosti, ktoré to vyriešia za nás. Stojí to viac peňazí, ale ušetríme kopec času.“ Situáciu s dovozom balíkov im často komplikuje aj kuriér. „Keď sme s Mariánom v roku 2013 zakladali firmu z absolútnej nuly, čo je vo vesmíre -273°C, museli sme vymyslieť, kde bude mať sídlo. Ja som sa vtedy práve chystal kupovať byt, a tak to padlo na Mariána, ktorý pochádza z Červeného Kameňa. Odvtedy sme si chceli asi tisíckrát zmeniť sídlo, ale vždy to každého zaujme a je to zábava, keď ho hľadá kuriér. Dokonca tam je vždy problém aj s poštovým smerovacím číslom, čo mu situáciu ešte viac sťaží.“

Vývoj Androvera 2 to, našťastie, neohrozilo. „Všetci sme vyštudovali robotiku, je to naša vášeň,“ hovorí Peter. Zdatní museli byť po programovacej aj konštruktérskej stránke. „Všetci sme robili všetko. Ja som taký nešikovný, Martin je lepší v hardvéri,“ smeje sa Peter. Robot pritom pracuje na niekoľkých operačných systémoch a programovacích jazykoch. „Ak by som ich mal vymenovať všetky, sedeli by sme tu do rána. Androver má niekoľko úrovní, ktoré komunikujú s hardvérom, zbierajú vyhodnocujú, spracúvajú dáta zo snímačov a spolupracujú s človekom,“ vysvetľuje Martin.

Androver sa dobíja manuálne v stanici. „Ešte pred týmto projektom sme mali vyvinutý produkt Solárna nabíjačka pre ostrovné systémy, ktorý by sa dal využiť aj pri robotovi tak, že by sa vedel dobíjať sám. Zatiaľ riešime iné problémy a na Androverovi sa nachádza to, čo sme boli schopní zaplatiť. S kvalitnejšími batériami by sa ale výdrž robota zniekoľkonásobila,“ dodal. Robot momentálne vie fungovať 2,5 až 3 hodiny s tým, že ďalšie vylepšenia na robotovi si budú vyžadovať aj viac energie.

Robot momentálne dokáže nasledovať človeka, ktorý mu naloží vzorky a on ich odvezie do stanice. Odtiaľ sa potom posielajú na analýzu. Androver váži 45 kilogramov a hoci unesie ďalších 40 kilogramov navyše, zaťažujú ho len spolovice. „Robot je schopný ísť rýchlosťou 35 kilometrov za hodinu, a keď sa niečo so 100 kilogramami rúti takto rýchlo, môže to byť nebezpečné,“ hovorí Martin. Či a kedy to bude mať NASA príležitosť otestovať však nie je isté. Misia na Havaji je totiž pre výbuch sopky, úraz a odstúpenie jedného z členov posádky pozastavená. Nakoľko sa tieto okolnosti udiali hneď v prvý týždeň misie, robot nestihol ani vycestovať a spoločnosť RoboTech Vision tak získala čas na jeho vylepšenie.

„Momentálne sa robot nachádza v úplne inom stave, ako bol odprezentovaný vo februári. Pôvodne sa Androver ovládal joystickom. Teraz pracujeme na tom, aby bol autonómny,“ vysvetľuje Martin. Po tom, čo nehodu na Havaji vyšetria však bude nasledovať ďalšie výberové kolo, kde sa rozhodne, či v misii zostane aj doktorka Musilová. Hoci im napomohla dostať robota do NASA, podľa ich informácií konkurenciu vo vesmírnej agentúre nemali. „Každý z členov misie mal vraj možnosť navrhnúť nejaké projekty zo svojej krajiny. Ona ako astrobiologička so sebou vzala grow box a spýtala sa aj na Androvera 2,“ vysvetľuje Peter. „Pre nás bolo prekvapením, že na žiadnej takejto simulovanej misii NASA doteraz nebol žiadny podobný rover. Môže to byť preto prvenstvo nielen pre Slovensko, ale pre mobilné roboty vôbec,“ dodal Martin.

Rover firmy RoboTech Vision, ktorý má sprevádzať Michaelu Musilovú na jej misii. Fotografia: TASR

Ak by sa aj robot na Havaj nakoniec nedostal, nezostal by nevyužitý. „Celý robot sa skladá z priemyslených komponentov. To bol zrejme aj jeden z dôvodov, prečo ho vybrali na sopečný Havaj. Motory, ktoré boli vyrobené na zákazku prešli niekoľkohodinovým testom v slanej pare, ktorá zvyšuje vodivosť a korodovanie komponentov. Hoci nie je využiteľný pre bežného človeka, v priemysle by našiel uplatnenie,“ vysvetľuje Martin. Menej optimisticky to robotici vidia so skutočnou misiou.

„Ak by tento robot prešiel simulovanou misiou na Havaji a poslali by ho na Mars, nefungoval by. Minimálne jeho dušové kolesá. Tam by už bola potrebná iná výbava aj financie. Len tak zostrojiť robota na Mars, ktorý sa tam zrejme nedostane, by bolo nákladné. Havaj je síce podobný Marsu, ale Zem je stále Zem. Ak by sme však dostali zákazku vyrobiť robota na Mars, zvládli by sme to,“ dodal.

Hoci sa „Mars“ ťažko prekonáva, robotici sa však neplánujú venovať iba vesmíru. „Momentálne máme rozpracovaný jeden projekt vo vojenskom priemysle a pracujeme aj na projekte v oblasti poľnohospodárstva,“ hovorí Martin. Okrem sledovania človeka dokážu ich roboty tiež rozpoznávať objekty, čo už súvisí aj s umelou inteligenciou. „Robot si kamerou nascanuje objekt z rôznych uhlov. Tak dokáže napríklad rozoznať bylinku od buriny a zneškodniť ju cielene, bez toho, aby postrek zasiahol aj okolie."

„V hlavách máme stále veľa konceptov, ktoré však bez financií nemôžu byť realizované,“ dodal. „Inšpiruje nás najmä vlastná skúsenosť. Ak mám nápad, ktorý viem využiť aj ja, poviem si, prečo by ho nevyužili aj iní. Okrem toho sme sa naučili, že veľa urobí aj marketing, na ktorý sme nikdy nemali čas,“ povedal Peter. Nedostatkom času zdôvodňujú aj náročné zháňanie financií. „Mohli by sme zrejme dostať podporu aj z Európskej únie, ale zaberie to rovnako veľa času ako niečo vytvoriť. Potrebovali by sme na to ďalších ľudí a financie,“ dodal.

Aj keď im vývoj Androvera 2 priniesol nové ponuky, priznávajú, že slovenský trh je veľmi malý a chceli by expandovať do zahraničia. „V našich fabrikách funguje zatiaľ najmä servisná robotika ako robotické manipulátory a podobne. Hoci vieme vyrobiť aj takéto roboty, väčšinou sa dovážajú zo zahraničia,“ hovorí Martin. Roboty, ktoré raz môžu nahradiť prácu ľudí vo fabrikách sú však čoraz aktuálnejšou otázkou. „Podľa mňa by to bolo ideálne. Je množstvo pracovných miest, ktoré ľudí nelákajú. Robot navyše zatiaľ nevie nahradiť rozmýšľanie ľudí, iba fyzickú prácu a dokáže maximálne interagovať s prostredím. Vytvoriť podobného robota je navyše práca pre ďalších ľudí,“ hovorí Peter.

Na Slovensku sa preto podľa nich robotika oplatí študovať. „Byť robotikom na Slovensku je ľahšie v prípade, že ste zamestnaný vo fabrike, kde zavádzate do prevádzky nového robota. Ak chce človek robiť vlastnú robotiku ako my, je to náročnejšie. Vedomostne vás však škola na to pripraví,“ hovorí Peter. Záujem o robotiku u nás je. Na Ústave robotiky a kybernetiky podľa nich len tento rok skončilo okolo 70 študentov. S úsmevom trojica spomína aj na svoje školské časy. „Pamätám si, ako ma raz učiteľ vyvolal k tabuli a hoci som mal príklad vypočítaný v zošite, úplne som sa zasekol. Vtedy mi povedal, že aj NASA potrebuje ľudí, ktorí budú iba pribíjať klince,“ smeje sa Martin. „Vtedy však ešte netušil, že raz zostrojíme robota, ktorého NASA vyberie na simulovanú misiu na Mars,“ dodal. Či sa však robot nakoniec na Havaj  dostane, ukáže až čas.

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre