Šimon píše básne na počkanie, krásu z písmen tvorí v kaviarni aj na ulici

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
Tweetuj
Šimon píše básne na počkanie. Foto: Šimon Ondruš

Šimon Ondruš má po dedkovi – jazykovedcovi nielen meno, ale aj lásku k slovu. Vďaka filmu sa dostal na ulicu a tam píše básne na počkanie, ktoré na čistý papier klepe vďaka písaciemu stroju. Ten je jeho brnením aj energiou.

Báseň na počkanie napísal Šimon aj pre Noizz. Ďakujeme, je nádherná!

Báseň pre Noizz. Fotografia: Šimon Ondruš

Kedy si priešiel na to, že sa ti páčia písmenká?

Spoznal som ich vďaka dedovi, ktorý bol jazykovedec. Keby ho nebolo, ťažko by tento vzťah prežil. Veď zo slovečiny som nikdy nemal jednotku, škriabal som ako bratislavský kocúr a všetky diktáty som preplakal. Veď doteraz neviem čítať sám po sebe. Našťastie, vďaka starému otcovi láska ku slovu prežila.

Kedy si začal písať?

Píšem vlastne odkedy som sa naučil písať. Ako som rástol, rástli aj kopy zápiskov. Všetky škrabopisom, smozrejme. No a v roku 2013 som na meniny dostal dva písacie stroje. Nezávisle od seba. To bol jasný signál, že veci musia ísť von. Začal som z nich vyťahovať perličky, ktoré som rozdával známym, v kaviarniach neznámym či tajne zasúval do kníh.

K čomu by si prirovnal písanie?

Keď som sa prvýkrát zamiloval, začal som písanie prežívať. Odkedy láskujem celý svet, každé písanie je ako „poprvé“.

Čomu si sa venoval počas výšky?

Študoval som dokumentárny film a aj som s ním prežil päť rokov v praxi. Je to dokonalé povolanie. Spoznáte ľudí vo vypätých, ale i intímnych chvíľach. Nazriete do pozadia vecí a nevídaných prostredí, a rýchlo si vytvoríte obraz o sebe aj o svete. Bohužiaľ, toto povolanie nie je pre mňa. Rád hovorím, že vďaka filmu som sa dostal na ulicu, kde sa teraz so strojom cítim ako doma.

Pamätáš si svoju prvotinu?

Áno. Prvý text, ktorý nadchol nielen mňa, ale aj okolie bol: „Láska plodí dobroty. Dobro ja - dobro ty.“ Mal som vtedy osemnásť.

Cítiš na sebe za tie roky zmenu?

Od slovných hračiek, s ktorými začne každý, kto cíti básnenie, zisťujem, že sa už prestávam so slovami hrať, beriem ich svedomitejšie. Prázdny papier je unikátny moment a čím som starší, tým ťažšie je ho naplniť niečím zmyslu, krásy a pravdoplným.

Mal si pri básňach na počkanie zvláštne požiadavky?

Ľudia nevedia, čo majú čakať a majú dojem, že niečo skrývam. Dokonca mnohí nemajú ani svoje obľúbené slová a lovia aj niekoľko minút. Niektorí ich zo seba vytlačia nasilu, len aby mali báseň.

Máš nejakú prípravu pred písaním básní na počkanie?

Nesmie ma nič trápiť a musím byť uvoľnený. Musím byť prázdny, inak ľudí neprijmem takých, akí za mnou prichádzajú.

A čo ti pomáha?

Keď sa necítim prirodzene, postavím sa, prejdem sa a predýcham to. Stroj tiež pomáha, je mostom medzi mnou a ľuďmi. Keď už bolo tých ľudí veľa, zavolal som si na pomoc mojich známych Tonáša Hudáka, Michala Baláža a Matúša Opartyho, aby so strojom písali tiež. Teraz nás môžete stretnúť a nechať si napísať báseň ako zoskupenie TVORLÍSTOK.

Čo potrebuješ vedieť pri tvorení básne?

Slovo, viac slov alebo vidieť iskru v očiach. Poväčšine však prídu ľudia a povedia láska. Vtedy vedieme krátky rozhovor o tom, že o láske sa písať nedá, že sa dá len písať z lásky. Potom väčšinou vypadnú z ľudí slová, ktoré ma prekvapia, zarazia, no predovšetkým nakopnú.

Ako si necháš básne platiť?

Dávam ľudom seba a vždy som zvedavý, čo mi ako protihodnotu ponúknu. Dostal som už aj báseň na oplátku, obed aj kávu, aj pivo aj med. Keby ma však niekto zavolal písať komerčne na event, nechám si zaplatiť ako karikaturista.

Čo ťa popri básňach živí?

Keď niekedy vidím tú radosť, mám pocit, že z tých básní žijú druhí… Ja sa živím ako copwriter. Režim, ktorý ma nepustí uletieť si, je pre mňa oslobodzujúci.

Kam sa chceš posunúť?

Chcel by som byť menej zatvorený a viac otvárať koncept otvorenej knihy. Zlepšovať svoje schopnosti v sociálnych médiách a menej sa báť, pokračovať v sérii vankúšov a viac spať, neskrývať sa a rozvíjať novinku - kryty na mobil. Jeden samizdat ROZUM VO VRECKU mám už za sebou, tak uvidíme, či zvládnem aj druhý…

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre