Suveníry z korytnačiek či trpiace orangutany. Samo pomáhal na ostrove, ktorý nie je na mape

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
Tweetuj

Samo Skokňa sa na dva mesiace vybral na ostrov, ktorý nenájdeš ani na mape, no nachádza sa pri indonézskom Borneu. Rozhodol sa, že tu ako dobrovoľník pomôže zachraňovať korytnačky. Prišiel však na to, že krajinu trápia aj iné problémy.

Samo je pravdepodobne jediný Slovák, ktorý dobrovoľníčil na opustenom ostrove a zachraňoval korytnačky. Nielen že pracoval, ale mal čas aj na oddych a psychohygienu. Zároveň však spoznal aj obrovský problém odlesňovania.

Ako dlho a kde v Indonézii si bol?

Bol som na ostrove v národnom parku distriktu Berau patriaceho k Borneu. Tento ostrov sa nachádza asi 40 kilometrov od pevniny, takže sa nenachádza ani na mape. Dokola ostrova som prešiel za pol hodinku, čiže to bol taký stroskotanecký kút sveta. Bol som tam necelé dva mesiace. Asi štyri týždne som pomáhal na ostrove a potom som cestoval po okolitých ostrovoch v priľahlej časti, ktoré už boli obývané, a tiež som zašiel na Bali a do hlavného mesta Indonézie Jakarty.

Prečo práve tam zachraňujú korytnačky?

Miestni sa rozhodli, že chcú chrániť korytnačky. Ohrozenie totiž plynulo z ich nevzdelanosti a z toho, že nevedeli, že ak sa s ich ich ochranou nezačne, navždy vyhynú. Nevedeli, prečo je vykrádanie vajec z hniezd zlé. Prečo nemôžu vo vodách loviť pomocou dynamitu. Preto sa tam rozhodla pracovať aj česká zoologička Hana Svobodová, ktorá založila stránku morskezelvy.cz. Hana vytvorila s miestnymi dobrovoľníkmi organizáciu, ktorou chce vzdelávať miestnych a zlepšovať povedomie o nutnosti ochrany. Korytnačky, ktoré tam chodili klásť vajcia, boli skutočne naviazané na miestny biotop, no dlhé roky vajcia vykrádali, preto sa tam nevracali. V Indonézii je ochrana korytnačiek najslabšia zo všetkých lokalít. Preto tam treba pomôcť. Takže ak má niekto záujem, môže im aj finančne prispieť, pretože celý chod je závislý na darcoch.

Rozhodol si sa zachrániť korytnačky. Prečo?

Bolo to spojenie dobrodružstva a pomoci. Študoval som environmentálny manažment a chcel som spojiť príjemné s užitočným. V závere to bol skutočne silný zážitok, ako keby som bol dokumentarista z national Geographic.

Ako prebiehala záchrana korytnačiek?

Chránili sa hniezda. Keď sa korytnačky vyliahli, zbierali sme ich do vedierka a v noci sme ich vypúšťali do mora. Cez deň by totiž kvôli horúčavám uschli. Monitorovali sme terén, chránili ho pred vykrádačmi. Rátali sme korytnačky aj škrupinky pre potreby výskumu. Rovnako sme čistili ostrov, pretože v krajine nie je rozvinuté odpadové hospodárstvo a všetko hádžu do mora. Tašky, plastové fľaše, šľapky, sklo… To zároveň vyplavuje voda na ostrovy, kde sa tento odpad drží na brehoch. Rovnako sme odstraňovali brvná a veľké drevá, cez ktoré sa korytnačky, ktoré tam chceli naklásť vajcia, nevedeli dostať. Indonézia je výnimočná tým, že sa tu vyskytuje 6 zo 7 druhov korytnačiek.

Korytnačka kladúca vajcia. Fotografia: Samuel Skokňa

Najväčšie ohrozenie pre korytnačky predstavuje človek, či už ide o vykrádačov hniezd, ktorí predávajú vajcia do reštaurácií ako delikatesu turistom, alebo o nezodpovedných rybárov, čo lovia ryby dynamitom a ničia tisíce rokov tvorený morský biotop, ale aj tí, čo vyrábajú z pancierov suveníry. Každý z nás môže byť istým spôsobom ranger a pomáhať pri svojich cestách tak, že ak sa stretne s týmito nelegálnymi aktivitami, nahlási ich na polícií a môže tiež na chranimemorskezelvy@gmail.com. Rovnako je trestné kupovať a prepravovať suveníry z korytnačiek. Upozornil by som aj na záchranné centrá, kde majú v bazénoch mladé jedince. Tie ukazujú turistom s tvrdením, že keď podrastú, vypustia ich. Takto len lákajú peniaze od turistov za fotku s korytnačkami. Malý jedinec má len niekoľko dní inštinkt adaptovať sa na život v mori. Potom už nie.

Aké sú teda výsledky záchrany?

V priebehu pár mesiacov sa vypustilo asi 90-tisíc malých jedincov. Keď si predstavíš, že v jednom hniezde je asi 100 vajíčok a z nich sa vyliahnu mladé, no len možno jedno zvládne prežiť až do dospelosti a práve to jedno sa potom vďaka pudom vráti práve na ostrov, kde sa vyliahlo, je vzácne a dôležité udržiavať tento biotop.

Ako si trávil voľný čas?

Keď máš okolo seba obrovské akvárium, treba to využiť. Plával som, šnorchloval som okolo krásnych koralov, čítal som. Keďže tam nefungovali mobily ani internet, v čase voľna to bola psychohygiena. Aby sme mali čo jesť, lovili sme ryby. Boli však obdobia, kedy sme aj päť dní jedli len ryžu. Od začiatku sme si boli s ostatnými rangermi veľmi blízki. Zažili sme kopu srandy. Naučili ma byť vďačný za to, že som, tešiť sa z maličkostí a aj žiť minimalisticky. Nevravím, že predtým som to nevedel, len mi to častejšie unikalo.

Samo s domácimi. Fotografia: Samuel Skokňa

Vnímaš po dobrovoľníctve problém s korytnačkami viac?

Vnímal som to aj predtým a vnímam to aj teraz. No viac vnímam aj problém odlesňovania, ktorý je tam obrovský. Keď som prechádzal cez územie, videl som naživo, ako sa vypaľuje, ako trpia orangutany, ako korporácie vykorisťujú krajinu kvôli palmovému oleju. Palma pôdu vycicia a obnova územia je prakticky nemožná. Je to vyplienené. Je problém, že to robíme my, ľudia zo západu.

Dočítala som sa, že si bol jediný beloch. Nerobilo ti to problém?

V tom čase som tam bol jediný dobrovoľník, pretože turisti sa tam bežne nedostanú, treba na to povolenia od indonézskej vlády. Keď som sa pohyboval v dedinách, fotili si ma dievčatá alebo mi len tak mávali. Bolo to úsmevné, bol som ako taká miestna celebrita.

Na lodi. Fotografia: Samuel Skokňa

Chystáš sa ešte na podobné dobrodružstvo?

V novembri som bol v Thajsku, prešiel som od hraníc Laosu na juh skoro až k Malajzii. Určite však plánujem cestovanie aj do budúcna, oslobodzuje ma to. Vyhľadávam miesta, ktoré sú niečím autentické, nie turistické. Skôr jedinečné miesta spojené s prírodou a kultúrou, kde to ešte nepokazil západný konzum a môžem zažiť to tradičné. Tento rok chcem ostať doma, troška sa potúlať po najkrajšej krajine na svete. Chráňme si, čo tu máme. Som šťastný, že môžem žiť práve na Slovensku. Zážitky sú aj tu, len za nimi treba vyraziť.

Pozri si viac

Korytnačky oslavujú svoj deň: 10 faktov, ktoré si o nich možno nevedel Eko pirát zachraňujúci oceány: Za jediný rok zabili pytliaci 70 miliónov žralokov

Zdroj: Noizz.sk

Téma

Samuel Skokňa indonézia korytnačky záchrana Odlesňovanie palmový olej pytliaci
Zobraziť komentáre

Noizz fashion

Tiež si pozri

Načítaj ďalšie články