Jeden z najmladších rozhodcov malého futbalu Tomáš: Po zápase som najneobľúbenejší človek

Martin Kalinčák

REDAKTOR | Hype culture
Zdieľaj
Tweetuj
Tomáš Goga je najmladším rozhodcom ligy malého futbalu. Foto: Tomáš Goga, TOP liga

Ako sa dá od geoinformatiky v 23 rokoch dostať k pískaniu zápasov Ligy majstrov v malom futbale? Niekedy na to stačí naozaj málo – mať koníček. Tomáš Goga, rodák z Topoľčian momentálne žijúci a študujúci na doktorandskom stupni v Bratislave je toho živým príkladom.

O tom, ako sa dá k pískaniu futbalových zápasov dostať, čo všetko táto práca obnáša a kam až sa dá dostať, sme sa porozprávali s najmladším slovenským rozhodcom na Majstrovstvách Európy i Majstrovstvách sveta, ktorý sa k rozhodcovaniu dostal vďaka jedinečnému projektu TOP liga, ktorý združuje malofutbalové tímy v Bratislave, Trnave, Komárne, Nitre či v Prešove.

Aká bola tvoja cesta k futbalu ako takému?

V podstate rovnaká ako u každého malého futbalistu. Vonku s chlapcami z ulice na tráve s bránkami z batohov, kameňov alebo iných vecí. Až neskôr som sa dostal k futbalu ako športu. Spolu s rodičmi sme zavítali na tréningy prípraviek v Topoľčanoch a postupne som sa pretĺkal mládežníckymi kategóriami, či už v Topoľčanoch alebo neskôr v Jacovciach.

Fotografia: Tomáš Goga

Dá sa povedať, že každý, kto hráva v detstve futbal, sa chce v dospelosti aj stať úspešným futbalistom. Existujú potom ale aj takí, ktorí nechcú hrať, ale „rozhodcovať“. Bolo to tak aj v tvojom prípade alebo ťa k pískaniu zápasov priviedla náhoda?

Je pravdou, že futbalom som sa naozaj bavil. Takže nie, dlho som neuvažoval nad rozhodcovaním, aj keď indície boli, že by som sa týmto smerom mohol uberať, keďže s mamkou pracoval predseda oblastnej komisie rozhodcov a bol takým mojím vzorom. Ale k píšťalke ma v podstate priviedla náhoda. Na môj vek prišli v tom čase pre mňa vážne zranenia kolien a keď som už druhýkrát v krátkom slede skackal s barlami popri futbalovom ihrisku, tak vtedy prišla na pretras znova téma rozhodcovania. A zrazu som sa na ihrisko vracal v mojich sedemnástich rokoch ako rozhodca, nie ako futbalista.

Čo všetko človek potrebuje na to, aby sa stal rozhodcom? Môže sa ním stať povedzme aj „ne-hráč“ futbalu?

Potrebuje hlavne pevné nervy, byť veľmi tvrdohlavý a v konečnom dôsledku mať šťastie. Rozhodca je v našich končinách vždy ten najobľúbenejší človek pred zápasom a ten najneobľúbenejší človek po zápase a neraz si niečo aj vypočuje. Áno, občas oprávnene a občas len tak, aby si tí „skalní“ mohli zakričať. Ale v podstate okrem teoretického úvodu a fyzických previerok viac nepotrebuje. Častým problémom oblastných futbalových zväzov, ale napríklad aj malého futbalu, je nedostatok rozhodcov, ktorí by boli ochotní prejsť si krst ohňom a najmä pri tejto činnosti vydržať aj dlhšie ako pár mesiacov. Samozrejme, môže sa rozhodcom stať aj ne-hráč futbalu, ale ten to bude mať oveľa ťažšie a často mu to dá hráčske aj funkcionárske okolie veľmi rýchlo pocítiť. A najmä vtedy, ak sa pomýli. Ale rovnako ako aj bývalí hráči-rozhodcovia, tak aj takýto rozhodca sa pomýli. A vtedy je už len na sile osobnosti, ako zvládne či už objektívnu, ale často aj neobjektívnu a najmä vulgárne podanú kritiku.

Pravidlá v malej TOP lige sú v niektorých prípadoch zrejme odlišné od tej profi ligy. V čom najviac?

Malý futbal je relatívne nový šport, ale veľmi rýchlo sa rozvíjajúci a má aj svoje špecifické pravidlá. Tie sa krok za krokom vyvíjajú a postupne sa malý futbal začína odlišovať od klasického, ktorý poznáme z telky, ale snaží sa aj odlíšiť od futsalu. Veľké rozdiely tam zatiaľ nie sú, spomenúť môžeme napríklad striedania hokejovým spôsobom, oslabenie pri udelení žltej, respektíve červenej karty alebo zakázané sklzy.

Fotografia: Tomáš Goga

TOP Liga ponúka aj možnosť dostať sa ďalej. Tebe sa toho už podarilo viac. Skús to všetko zrekapitulovať.

TOP liga ako skvelý projekt v Bratislave, Trnave a iných mestách je otvorenou bránou do sveta malého futbalu a to doslova. V podstate po pár mesiacoch sa mi úplnou náhodou podarilo dostať do nominácie na prvý veľký turnaj malého futbalu - Ligu Majstrov v slovinskom Maribore. Neskôr, vďaka obrovskej zásluhe riaditeľa TOP ligy som dostal tú česť a ako prvý slovenský rozhodca som bol nominovaný na Majstrovstvá Európy v Brne a a v tom čase som to považoval za vrchol svojej rozhodcovskej kariéry. Nastupovať na štadión s pár tisíc divákmi a tisíckami divákov za televíznymi obrazovkami bol neskutočný pocit a priznám sa, ešte dlho po zápasoch som mal zimomriavky. Mladý, v tom čase 22-ročný chalan rozhoduje stretnutia na európskej úrovni. Pre niektorých nemysliteľné, pre mňa dovtedy nepredstaviteľné. A pritom realita. Počas majstrovstiev som sa spoznal s predsedom komisie rozhodcov, Tunisanom Moezom Ben Salemom a ten mi predstavil nadchádzajúce Majstrovstvá sveta v Tunisku. Priznám sa, v tom čase, pri tej konkurencii rozhodcov, čo bola v Brne som o tom iba sníval. Neskoršia nominácia na druhú Ligu majstrov, opäť v Slovinsku, tentokrát už v dedinke Čatež bola skvelou príležitosťou sa stretnúť so starými priateľmi. A práve výkonmi počas tých pár dní som zaujal členov komisie rozhodcov, členov Výkonného výboru EMF a v konečnom dôsledku možno práve tento turnaj mi prekvapivo zabezpečil, že po pár dňoch sa ozvali z komisie rozhodcov a po pár hodinovej diskusii ma nominovali ako jedného zo šiestich európskych rozhodcov na Majstrovstvá sveta do Tuniska. Sedel som v kancelárii ako prikovaný ku stoličke, keď mi prišla správa od predsedu, že kupuj letenky, letíš. Áno, sedel so slzami v očiach – jediný Slovák na Majstrovstvách sveta, na turnaji, ktorý videlo niekoľko miliónov ľudí. Na zápas USA – Mexiko, na ktorý nikdy nezabudnem, a ktorý videlo 8 miliónov ľudí v telke.

Okrem toho, že študuje a píska zápasy, je Tomáš aj fotografom a turistom. Fotografia: Tomáš Goga

Študuješ ako doktorand na Geografickom ústave SAV v Bratislave. V budúcnosti sa vidíš skôr ako vedecký pracovník alebo ako rozhodca? Čo ťa láka viac?

Práve si vymenoval dve veci, ktoré sú mojím koníčkom. Veda, rozhodcovanie a hory. Láka ma každá z týchto činností a verím, že kým budem vládať a stíhať, budem s radosťou robiť všetky. Vedecká práca je úžasná vec, ktorá otvára brány poznania nielen mne, ale aj okoliu. Píšťalka je zasa skvelá vec kam môžem po celom dni za počítačom ujsť a doslova si oddýchnuť. Pretože, ak robím niečo s radosťou, tak si pri tom oddýchnem. A teším sa takmer na každý zápas, na ktorý som ako rozhodca kedy išiel, rovnako ako sa teším, že môžem každý deň riešiť problémy, ktoré rieši na svete vo vede iba niekoľko ľudí.

Tým, že veľa cestuješ predpokladám, že sa stretávaš aj s množstvom zaujímavých a známych ľudí. Koho máš „v zbierke“?

Každý človek je zaujímavý a dokáže niečím zaujať. A ja s mojou zlou pamäťou na mená preto považujem každého za výnimočného. Preto sa často stáva, že ma niekto pozdraví a ja naozaj obvykle netuším o koho ide, nech je to aj prezident galaxie. Takže takto mám v zbierke napríklad z MS v Tunisku Drogbu alebo z Ligy majstrov Slováka Čobeja a iných.

Keď nie na ihrisku či v škole, tak ho máme možnosť stretnúť v horách. Čo najďalej od civilizácie. Fotografia: Tomáš Goga

Čo robí taký rozhodca vo voľnom čase?

V mojom prípade je to jednoduché. Lozím po horách. Driapem sa na kadejaké kopce, alebo kopčeky. Či je slnko, či prší, či je zima alebo fúka. Neexistuje zlé počasie, ale zlé oblečený turista a tým sa riadim. Preto mnohých prekvapím, ak uprostred leta v Kežmarku balím do batohu čiapku s rukavicami a na Lomničáku po celodennej túre si užívam výhľad v studenom vetre s čiapkou zarazenou na čelo. Takže aby som to zhrnul, ak ma nenájdete v kancelárii za počítačom alebo na ihrisku s píšťalkou, tak ma hľadajte v horách, lesoch, na skale, najlepšie ďaleko od civilizácie. To je pre mňa tá pravá očista duše a tela.

Dostala sa ku mne informácia, že aj fotíš. Čo najradšej a najčastejšie?

Kto to povedal? (Smiech) Fotím aj nefotím. Ja osobne sa za fotografa nepovažujem, keďže väčšina mojich podarených záberov je skôr dielom štýlu „byť na správnom mieste v správnom čase“. A potom už naozaj nie je problém natočiť foťák to čo vidím ja a stlačiť spúšť. Takže príroda tvorí a ja to iba dokumentujem. Nič výnimočné za tým nevidím. Ale je pravda, že okolie to občas môže vidieť ináč. Sám som bol prekvapený, že moje fotografie sa na nedávnej dobročinnej aukcii vydražili za celkom prekvapivú sumu.

Fotografia: Tomáš Goga

Ako je na tom z rozhodcovského hľadiska TOP Liga momentálne? Máš aj nejaký obľúbený tím?

Rozhodcovsky je to zaujímavá skúsenosť, každý týždeň vzniknú nové a nové situácie, z ktorých sa človek učí ďalej. A posledné týždne je pre mňa TOP liga zaujímavá aj manažérsky, keďže spracovať nomináciu na to množstvo zápasov s často obmedzeným kapitálom rozhodcov je celkom oriešok. Ale robím to s veľkou radosťou a som vďačný za možnosť pomôcť chalanom v tomto projekte aspoň takto. Obľúbený tím? Ako rozhodca? Nie. Nemám. Mám tam množstvo kamarátov, ale nemám pocit, že by som niekoho niekedy zvýhodnil len za to že ho poznám. Skôr si ich občas niekedy vychutnám a dostanú prísny dohovor. (Smiech)

Prečo je podľa teba dobré sa dať na malý futbal?

Nepotrebuješ veľkú partiu. Projekt TOP ligy je podľa mňa perfektnou možnosťou ako zobrať kolegov z kancelárie, prísť na ihrisko, vybehať sa, zabaviť sa a neskôr pokračovať v teambuldingu v neďalekom podniku na pivku. Naozaj sa teším z tých partií, ktoré to takto ponímajú a naozaj sa chodia malým futbalom zabaviť. Takže preto si myslím, že ak sa chceš s partiou futbalom baviť, tak malý futbal je tá najlepšia voľba. A keď si naozaj dobrý futbalista, tak si ťa všimnú a možno sa dostaneš aj do reprezentácie.

Zdroj: TOP liga

Zobraziť komentáre