Michal Kaščák po úspechu na Eurosonicu: Naše kapely môžu smelo hrať na akomkoľvek festivale

Katarína Korytárová

REDAKTOR | Urban Lifestyle

Martin Kalinčák

REDAKTOR | Hype culture
Zdieľaj
74
Tweetuj
Michal Kaščák na festivale Eurosonic. Foto: Martina Mlčúchová/:mm:music: photo

Slovensko má úspešne za sebou najväčšiu prezentáciu hudby v zahraničí. V holandskom Groningene sa uskutočnil tretí januárový týždeň najprestížnejší európsky showcaseový festival Eurosonic, ktorý bol tento rok zameraný práve na našu a českú scénu. Desiatka vybraných slovenských umelcov sa svojimi koncertami snažila osloviť 4000 hudobných profesionálov a zástupcov viac ako 400 európskych festivalov a po skončení môžeme smelo zhodnotiť, že ich prezentácia dopadla na výbornú.

Do Groningenu cestovala veľkolepá 120-členná výprava, ktorú zorganizoval festival Pohoda na čele s Michalom Kaščákom. Tento “zájazd” bol výnimočný v tom, že Pohoda doviezla všetky kapely naraz, bývali spolu na lodiach v centre mesta a organizátori sa snažili povedomie o našej scéne rozširovať mnohými aktivitami počas celého festivalu.

Nezabudnuteľnosti tejto výpravy napokon pridal aj veľký úspech na European Festival Awards, ktoré sa konali v rámci Eurosonicu. Festival Pohoda a Michal Kaščák na nich získali dve prestížne ceny - Take a Stand za spoločenskú angažovanosť a Michal si prevzal ocenenie Excellence and Passion za prínos pre scénu na Slovensku i v Európe.

My sme Michala počas festivalu Eurosonic vyspovedali o pocitoch z týchto cien, aj o tom, ako vníma šance slovenských kapiel uspieť v zahraničí a prezradil nám tiež nejaké novinky o aktuálnom ročníku Pohody.

#V prvom rade gratulujeme k výhre na European Festival Awards, kde si spolu s Pohodou vyhral dve významné ceny. Čo znamenajú pre teba a pre festival do budúcna? Cítite väčší záväzok?

Obidve tie ceny sú veľmi silné. Považujem hudbu a slobodu za dve prepojené veci, sú niečo ako brat a sestra. Mám pocit, že jedno musí podporovať druhé a vtedy to funguje tak, ako má. Považujem za prirodzené, že hudba dáva niečo naspäť aj spoločnosti, aby sloboda mohla existovať. To sa dialo aj po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale na Pohode sa venujeme spoločenským témam už od roku 1998. Veľmi si vážim to, že pri všetkých tých skvelých festivaloch si vybrali práve nás. Až na druhý deň mi začalo dochádzať, čo to vlastne znamená.

Druhá cena je venovaná síce mne, ale tiež ju vnímam ako kolektívnu vec, pretože bez toľkých skvelých obetavých a úžasných ľudí by nikdy nebola Pohoda taká aká je, tým pádom ju vnímam ako ocenenie festivalu. K tomu všetkému nám pomáha veľmi veľa ľudí a taktiež skvelá atmosféra. To nie je fráza, pretože to je práve to, čo nás preslávilo, vďaka čomu začal festival vyčnievať od ostatných.

#Pohoda vyhrala už na týchto oceneniach dokopy tri ceny (spolu s minuloročnou Green Operations Award za najekologickejší festival - pozn. red). Je tvojím snom vyhrať ešte nejakú kategóriu?

Tieto ceny sú špeciálne a dôležité, pretože sú symbolické. Často máme pocit, že si ľudia nevšímajú to, čo sa deje na Slovensku. Európska scéna nám však teraz prejavila obrovský rešpekt a toto ocenenie je veľmi veľké. Ja by som osobne rád vyhral napríklad kategóriu Najlepší line-up, len to je veľmi ťažké, pretože časom pravdepodobne prídeme o možnosť bookovať najväčšie mená. Ceny idú totiž tak vysoko, že by sme museli zmeniť cenu lístka, charakter festivalu či zvýšiť kapacitu.

Nechceme však ísť na 50- či 100-tisíc ľudí, potom by sa úplne zmenil charakter Pohody. Takže line-up by sme vyhrali radi, ale tá cena sa udeľuje za to, keď má festival veľa silných mien. My to chceme robiť trochu inak - chceme mať veľa zaujímavých mien. Avšak to, že sme tento rok spolu s festivalom Roskilde, ktorý obdivujem, získali najviac cien, je obrovská prestíž a zázrak.

#Môžu tieto ceny pomôcť pri rozhodovaní umelcov, na ktorý festival pôjdu zahrať?

Určite áno. Agentom roka sa napríklad stal Mike Greek, s ktorým sme už urobili niekoľko veľkých mien ako Sigur Ros či Jamie Cullum, a hneď po tomto ceremoniáli prišiel za mnou a povedal mi, aké je skvelé, že spolu robíme. Je to pritom jeden z najdôležitejších agentov vôbec, čiže ľudia to vnímajú. Určite tieto ceny pomáhajú tomu, aby sa o festivale hovorilo a aby pribudol ďalší z dôvodov, prečo naň ísť. My nemôžeme s veľkými festivalmi súperiť peniazmi či silou trhu, ale tým, že sa o ľudí dobre postaráme, že sa u nás cítia umelci dobre, zažijú silnú spätnú väzbu od ľudí a tým, že bude niečím náš festival výnimočný, a práve tieto dve ceny k tomu smerujú.

#Tohtoročný festival Eurosonic zažil najväčšiu slovenskú výpravu, ktorú sem priviezla práve Pohoda. Je nás tu vyše 120. Aké náročné je takéto niečo zorganizovať?

Teraz je to taká malá zimná Pohoda. Niekto mi akurát dnes hovoril, že sa cíti ako na Pohoda Indoor Festivale, ktorý sme organizovali v roku 2011. Je to pre nás taký malý festival, pridali sme si ďalšiu výraznú aktivitu. Je pre mňa však malý zázrak, že sa to podarilo. Jedným z cieľov Pohody bolo aj to, aby sa slovenská scéna dostala do zahraničia a aby sa o nej začalo hovoriť. Na každých možných konferenciách sme hovorili, že aj my máme mnoho zaujímavých umelcov. Chceme silu festivalu využívať aj na to, aby sa naši umelci dostali von. Veľmi veľa rokov sme lobovali za to, aby sa Slovensko stalo focusovou krajinou a konečne sa to spolu s Českom podarilo.

To, čo sme si vymysleli ako koncept, že sme išli spolu autobusmi, bývame spolu na lodiach, priviezli sme stage Garáž a ďalšie inštalácie, sa robilo ľahko vzhľadom na to, že sme si vlastne realizovali jeden z našich snov. Focus pomáha celej scéne, aj kapelám, ktoré na Eurosonicu nehrali, vytvára sa silné povedomie o krajine. To úsilie stálo za to a mám obrovskú radosť za to, akí sa tu stretli ľudia. Všetci si vzájomne pomáhajú, zdieľajú nástroje, vidieť, že ten komunitný duch, v ktorý sme dúfali, sa podaril.

#Na tohtoročný Eurosonic sa prihlásilo 133 slovenských umelcov. Kto mal na starosti výber konečnej desiatky, ktorá sa na festivale predstavila?

Kapely vyberali dvaja bookeri - Robert Meijerink a Oscar Strajn. Prešli si všetkých umelcov a následne sme mali stretnutie, kde sme si pozreli ich širší výber a prechádzali si jednotlivých ľudí. Našou úlohou nebolo niekoho hodnotiť či uprednostňovať, vysvetľovali sme len o každej kapele fakty, čo robí pre scénu a všetky finálne hodnotenia robili oni. Bol som prekvapený, ako prišli perfektne pripravení, pretože vedeli o každom jednom umelcovi.

Som rád, že Eurosonic sa pred pár rokmi otvoril aj experimentálnejšej scéne a som veľmi spokojný s výberom. S umením je to tak, že každý by ten výber urobil inak a v rámci slovenskej scény ho aj niekto kritizoval, ale to je prirodzené, našťastie, ľudia majú odlišný vkus. Som rád, že ten výber ukazuje slovenskú scénu v obrovskej šírke, od elektroniky cez metal, experimentálnu hudbu po shoegazeové projekty či world music.

#O kom z tejto desiatky si myslíš, že má najväčšiu šancu preraziť v zahraničí?

V podstate sa to už podarilo The Ills, sú tu aj ako príklad kapely, ktorá je úspešná v zahraničí, no hrá štýl, ktorý je taký menšinový, že netreba čakať, že sa stanú obrovskou svetovou hviezdou. To, čo však dosiahli v rámci svojho žánru, je obdivuhodné. Katka Máliková má tiež šancu, má v sebe niečo špeciálne, čo môže zaujať určitú skupinu ľudí. O Matii/B-Complex ani netreba hovoriť, tá už v zahraničí úspešná je, pretože vydáva v Hospital Records, jednom z najprestížnejších labelov v jej žánri.

Teším sa tiež, že sú tu Thisnis za experimentálnu hudbu. Nebudú vypredávať štadióny, no v rámci svojho žánru ich považujem za špičku. NVMERI majú všetko, čo má mať kapela, ktorá hrá súčasnú indie hudbu. Každá z našich kapiel má v rámci svojho žánru veľké šance. Ak ich porovnám s kapelami, ktoré vídavame na rôznych showcaseových festivaloch, tie naše sa môžu smelo postaviť na akýkoľvek stage akéhokoľvek festivalu.

#Na Eurosonicu sa stretávaš s mnohými zahraničnými agentmi a bookermi. Zlepšuje sa postupne ich povedomie o slovenskej hudbe?

Tieto focusy výrazne menia povedomie o krajine. Keď mali focus na Eurosonicu Rakúšania, mávali predtým na Eurosonicu 2 kapely ročne, po focuse 7 až 8. Poľské kapely tiež začali hrávať na veľkých festivaloch po tom, čo boli focusovou krajinou. Už len to, že si museli ľudia z Eurosonicu prejsť cez 130 našich hudobníkov, im dalo predstavu, ako vyzerá naša scéna a podľa ich vyhlásení je veľmi dobre vyvinutá. Preto vravím, že je to dobré nielen pre kapely, čo sú tu, ale aj pre tie doma i tie, čo ešte len vzniknú. Môže to pomôcť, samozrejme, netreba to čakať automaticky. Zázrak sa nemusí stať hneď, ale možno o 5 rokov sa niekto stane európskou hviezdou a ani nebudeme tušiť, že to bolo vďaka tomuto showcaseu.

#Z Eurosonicu ste už doviedli na Pohodu veľa mien. Ktoré z nich sa stretli s najväčším úspechom?

Napríklad Zeal and Ardor boli na European Festival Awards nominovaní v kategórii Newcomer of the Year, Idles mali tiež obrovský úspech a patria dnes kritikmi k najoceňovanejších kapelám. Vozíme však tiež také kapely, ktoré nemôžu uspieť vo svetovom merítku, ako napríklad Housewives či Schnellertollermeier, pretože hrajú experimentálnejšiu hudbu.

#Poďme k aktuálnemu ročníku Pohody. Nedávno ste zverejnili veľké meno, Liam Gallagher sa stretol s veľkým ohlasom. Zaznamenali ste po tomto nárast predaných lístkov?

Máme najlepší predpredaj v histórii a to výrazným spôsobom. Ak by to išlo takto ďalej, tak by sme boli vypredaní výrazne skôr ako minulý rok. Nielen Liam, ale i ďalšie mená, ktoré sme potvrdili, fungujú v rámci predpredaja veľmi dobre.

#Môžu fanúšikovia Pohody očakávať ohlásenie ešte nejakých väčších mien na tento ročník?

Nejaké ešte určite pribudnú. Pravdepodobne už nie vo veľkosti Gallaghera, ale silné mená ešte určite budú.

#Posledná otázka, ku ktorej sa Pohoda vyjadruje každý rok. Kedy budú tí Radiohead?

Radiohead pokojne nemusia byť nikdy, pretože je toľko dobrej hudby na svete, že na jednej kapele festival nestojí.

Za fotografie ďakujeme Martine Mlčúchovej.

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre