Internetový fenomén Fero Joke: Intelektuálny humor nerobím, aj ja som len prostý človek

Martin Kalinčák

REDAKTOR | Hype culture
Zdieľaj
181
Tweetuj

Jeho skutočná osobnosť bola tak trochu zahalená rúškom tajomstva. Vo svojich videách nemá problém dať na seba dámske elasťáky, parochne rôznych farieb a dĺžok a v neposlednom rade si ani servítku pred ústa nedáva. Komik, ktorého internetový svet pozná podľa nicku Fero Joke, je však viac než len komik.

Mnohí naňho pri brázdení Instagramu narazia náhodou. Spočiatku možno nechápu, ale postupne sa na vlnu jednoduchšieho, no úprimného humoru nalaďujú. Preslávil sa viacerými videami, v ktorých paroduje známe osobnosti i bežných ľudí. Urážať však nikdy nikoho nechce – jedinou jeho prioritou je totiž pobaviť tých, ktorí to potrebujú. A možno ani nevieš, že aj ty medzi nich patríš tiež.

Jeho tvorba ti možno pripomenie inú známu postavičku z Oravy. S komičkou a herečkou Evelyn sa poznajú od mala a spolu už tiež čo-to vytvorili. František „Fero Joke“ Košarišťan je však viac než len tvorca vtipných videí a nimi si len privyrába. V prvom rade je to človek, ktorý rád zabáva a venuje sa povolaniu, ktorým uľahčuje život niekoľkým ťažko postihnutým ľuďom. A aj keď by mohol jedného dňa naštartovať hviezdnu kariéru komika, on sa svojej práce vzdať zatiaľ nemieni a nevymenil by ju za nič na svete.

Kto sa skrýva za všetkými tými postavičkami, čo vo voľnom čase robí a ako vníma dianie v zdravotníctve rodák z Dolného Kubína Fero? To sa dozvieš v našom rozhovore.

Poznáme ťa ako Aľenu, pani poštárku, milovníčku záhrady a kvetov, Janu, Doda... Kto ale vlastne ten človek skrývajúci sa za účtom Fero Joke je?

(Smiech) Skrýva sa za ním obyčajný uletený chalan z Oravy, ktorý sa odsťahoval do Bratislavy za životom, možno iným, nejakým, čo chcel vyskúšať niečo nové... A učiteľ a asistent a všetky tieto veci, čo robím. (Smiech)

Ako si sa dopracoval k tomu, že si začal nakrúcať vtipné videá? Bola za tým len čistá nuda alebo čo?

Vždy som mal nejaké skupiny na Facebooku, či už počas školy alebo keď som pracoval v nemocnici a tak a dával som do nich videjká ako napodobňujem učiteľov, lekárov alebo sestričky. Potom som do tejto skupiny prizval aj moju kamarátku Evu „Evelyn“ Kramerovú a ona mi povedala, že nech to dávam von, nech vyskúšam na Instagrame pozabávať ľudí a tak som to teda spravil. Založil som si profil asi pred dvomi rokmi a začal som tam postupne niečo pridávať. No a má to celkom úspech - veľa lajkov, žiadne hejty, odozvy sú super a aj to má posúva dopredu robiť to ďalej. Inak som ani nikdy neuvažoval, že by som sa niečomu podobnému v živote venoval, ale keďže to má zmysel a viem takýmto spôsobom spoznať veľa nových ľudí a – nebudeme si klamať – aj niečo si zarobiť, tak prečo nie?

Ako prebieha tvoj kreatívny proces pri tvorbe videí?

Nerád robím veci nasilu a už od malička si rád všímam ľudí naokolo, keďže som bol hyperaktívny a takýto ľudia vždy nejak senzibilnejšie vnímajú svoje okolie a keď ma niečo zaujme a možno aj to, keď je niečo aktuálne, nejaké charaktery ľudí, ktoré sa dajú dobre sparodovať, tak mi to začne vŕtať v hlave. Vtedy dostanem nápad, vezmem do ruky mobil, spíšem si poznámky a potom to už iba dokresľujem. Sú ale potom aj situácie, keď len dostanem nápad a hneď to aj natočíme. Našťastie videá robím, dá sa povedať, jednoducho. Popri práci s deťmi, rodine, kamarátoch a podobne nemám čas ich strihať v počítači, babrať sa s tým, aby to vyzeralo kvalitne a profesionálnejšie, tak o tento aspekt je to pre mňa jednoduchšie. Keď dostanem nápad a mám človeka, ktorý mi s tým pomôže – natočí ma alebo si zahrá vo videu - nie som zviazaný na čakanie štábu a podobne. Snažím sa tým povedať, že je pre mňa dôležitá nie kvalita, ako to bude vyzerať, ale kvantita. Na obsah si ale vždy, aj napriek tomu, že to pre niekoho možno nevyzerá dobre, dávam záležať.

Takýmto spôsobom si si už vytvoril niekoľko charakterov. Ktorý máš najradšej?

Určite Maja. (Smiech) Je to taký typický obraz dedinskej ženy… Ale nechcem, aby to vyznelo nejako zle, rád si robím srandu z rôznych povolaní, respektíve z bežných situácií, ktoré sme zažívali, keď sme boli mladší a mám to všetko dosť odkukané. A, samozrejme, Nora Mojsejová. (Smiech)

Paroduješ aj veľa známych osobností, nebojíš sa, že by ti niekedy ten originál niekedy naložil?

Prvá, kto na mňa nejak reagoval, bola Silvia Kucherenko. Bolo to v čase, keď na webe istého bulvárneho denníka vydala prvé svoje video. Napísala mi, ja som jej odpísal, ale nebol to vyslovene hejt, skôr mi poďakovala za to, že jej robím reklamu, zazdieľala to a povedala mi, že ju to pobavilo. Bola s tým v pohode. Čo sa ale týka ostatných, tak vždy sa snažím paródie robiť tak, aby sa ich to príliš nedotklo a premietnuť si, ako by som sa na ich mieste cítil ja.

Z Instagramu a aj tvojich videí to vyzerá, že celý tvoj život je popretkávaný zábavou. Sú však aj dni kedy humor vyslovene nevyhľadávaš?

Samozrejme. Prevažne vtedy, keď som sám. Rád sa zasmejem aj keď v mojom okolí nikto práve nie je. Keď sú vážne situácie, tak sa ich niekedy snažím brať s nadhľadom, ale zas sú aj veci, ktoré sa nedajú zobrať s humorom a v takých prípadoch som smutnejší, samozrejme. Ale myslím si, že ľudia ktorí zabávajú a snažia sa zabávať svoje okolie, sú často – teda aspoň tak som si všimol – nie dobre naladení a majú radi pokoj a sú vážni.

Máme podľa teba na Slovensku kvalitných komikov?

Ak ide o mňa, tak to neviem veľmi posúdiť, pretože na intelektuálny humor nemám a ani ho nejak nevyhľadávam. Je veľa ľudí, ktorí počúvajú tú akože vtipnú príhodu, ktorú pochopia o dva dni, ak vôbec. Čo sa ale týka televízií, tak si myslím, že máme veľa dobrých hercov, ktorí dokážu zahrať veľa vecí. Osobne si myslím, že Slováci radi sledujú paródie známych osobností a na tých sa dá vždy nejak vtipne priživiť. Mám rád aj slovenské sitkomy aj relácie so skečami, ktoré sú založené na imitácii druhých. Často si ale všímam, že niektoré scénky boli zbúchané narýchlo a to im potom uberá trošku na kvalite. Je to škoda, pretože z niektorých aktuálnych tém sa dá naozaj veľa vytrieskať a keď je to zlátané za pár hodín alebo minút, tak to pôsobí lacne. Veľmi šikovné sú v tomto ohľade Zuzka Šebová a Peťa Polnišová, ktoré sú absolútnymi majsterkami v parodovaní a je vidieť, že majú niektoré charaktery veľmi dobre napozerané. Zabudnúť ale tiež nemôžem na slovenskú stand-up comedy scénu, ktorú máme tiež na veľmi dobrej úrovni.

Keď už si načrtol tú stand-up comedy scénu. Nepremýšľal si nad tým niekedy alebo nedostal si ponuku postaviť sa na pódium a zabávať ľudí naživo?

Ponuka bola a nie jedna, ale nikdy ma to nejak nelákalo. Ešte počas výšky som v jednej bratislavskej kaviarni organizoval Ferinni Quiz, v ktorom som sa snažil ľudí zabaviť a reagovať aj na aktuálne témy. Bola to fajn skúsenosť, ale dosť ma to vyčerpávalo, pretože príprava dvojhodinového večera trvala týždeň, takže som si nevedel a ani teraz si neviem predstaviť, ako by som to všetko stíhal. A ktovie či by som v stand-upe bol vôbec dobrý, lebo na jednej strane mám úžasnú cieľovku, ktorá ma chváli, ďakuje mi v správach, že som im zlepšil náladu, zastavujú ma na ulici, ale na strane druhej ktovie, ako by to bolo. Rád si robím veci svojím tempom, kedy chcem a mám rád tú voľnosť, aj keď aj na Instagrame mi chodievajú správy, že by som mal robiť viac videí, čo ma tiež teší, no niekedy s časom nepohnem.

Takže ľudia sa sami dožadujú videí a tlačia ťa do toho…

Áno, a toto ma tak trošku aj trápi, pretože nie vždy mám nápad na to, čo chcú a nie vždy mám čas to natočiť. Vždy ale odpíšem, že ďakujem a skúsim sa na to pozrieť. Som veľmi vďačný za svoj fanklub a rád by som ich aj touto cestou pozdravil a poďakoval im za to, že sú, pretože aj podľa toho čo mi píšu, tak ich aj liečim.

Liečiš? Ako?

Raz mi napísal jeden chalan, že mu umrel dedo, a že mu z toho bolo smutno a narazil na môj profil, keď si pozrel video, tak sa po dlhej dobe zasmial. A to ma tiež povzbudilo. Podobných reakcií dostávam veľa, či už sú to ľudia, ktorí nemajú dobrý deň alebo sú to študenti čo maturujú, štátnicujú, tak sa pri mojich videách odreagujú a z toho mám neskutočnú radosť, že im dokážem aspoň takto pomôcť.

Existuje v slovenskom šoubiznise postava, do ktorej by si vyslovene nešiel?

Minule ma zozdieľala Zuzana Plačková a práve z jej muža som si chcel spraviť srandu – v dobrom, samozrejme. Napokon som to ale nestihol a som aj rád, že som nespravil, pretože je dosť tvrdý a asi keby ma stretol a škaredo na mňa pozrel, tak sa takého veľkého chlapa zľaknem a utekám. (Smiech) A tiež by som nerád zasahoval do nejakých citlivých vecí ako je viera, náboženstvo, rasové predsudky a podobne. Nikdy nikoho nechcem uraziť.

Čo hovorí okolie na tvoje videá?

Čo sa týka kamarátov, tak tí sú veľmi povzbudení a nadšení. (Smiech) A čo sa týka rodiny, tak minule som bol v Prešove s mamou v Domove sociálnych služieb tak trochu potešiť ľudí a bola tam jedna pani, ktorá pracuje ako vedúca kuchyne. Prišla za mnou a spýtala sa ma, či som to ja ten Fero Joke, odfotila sa so mnou, pochválila ma a to bol jeden z momentov, kedy si myslím, že aj mama bola na mňa hrdá, pretože videla, že robím ľuďom úsmev na tvári. Spočiatku to ale, samozrejme, nebolo také jednoduché. Keď ma otec v prvých videách videl v parochni, asi mu to nebolo veľmi príjemné, no s odstupom času to už berú v pohode a vždy, keď prídem domov, tak si moje videá pustíme a smejeme sa na nich. Myslím si, že to má na moje okolie veľmi dobrý, výživný vplyv. (Smiech)

Tvoj život sa ale netočí len okolo videí. Venuješ sa veľmi milému povolaniu. Prezraď, čo to je?

Učím deti v špeciálnej materskej škole, kde máme aj deti so špeciálnymi potrebami a priznám sa, že som mal trošku strach tam ísť, pretože som sem prišiel zo základnej školy, kde som už tiež bol ohučaný a myslel som, že to už nezvládnem. Sú tam ale naozaj úžasné deti, s ktorými sme sa stali výbornými parťákmi, s ktorými si môžem aj pokecať. Robia mi veľkú radosť, strašne dobre sa mi s nimi pracuje, milujem tú prácu a nevymenil by som ju za nič na svete.

Posledných pár dní zdieľaš na svojich profiloch na sociálnych sieťach množstvo výziev, ktoré sa týkajú dobročinných vecí. Vedel by si nám to priblížiť trochu viac?

Na túto otázku ti odpoviem trošku z inej strany. Existujú ľudia, ktorí na všetko nadávajú, hejtujú, no sú aj takí, ktorí sa zaujímajú o druhých a radi pomáhajú, no a nedá mi nespomenúť jednu pani, ktorú nemôžem menovať, ale ona určite bude vedieť, že hovorím o nej. Napísala mi, či nepotrebujem pomôcť s klientmi, o ktorých sa starám. Dal som jej teda číslo na pani riaditeľku a do troch dní nám prišiel celkom štedrý finančný dar zo Švajčiarska, vďaka čomu môžeme teraz deťom postaviť záhradu. Ukázalo sa, že pani, ktorá nám tieto peniaze poslala, je veľkou fanúšičkou mojich videí, takže aj vďaka nim sa teraz podarilo deťom pomôcť. Ľudia teda naozaj vedia byť úžasní a verím tomu, že keď nejaké výzvy zdieľam, tak to ľudí zasiahne. Sám robím osobného asistenta ťažko zdravotne postihnutým ľuďom, takže viem, čo všetko potrebujú. Aj teraz pomáham pár ľuďom, no mám už toho tak veľa, že ďalším pomáhať osobne nemôžem. Preto zdieľam na sociálnych sieťach rôzne výzvy, či už je to hľadanie nových asistentov alebo chystaná kampaň Belasý motýľ, ktorú organizuje Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR. Verím totiž, že tieto moje výzvy vidí niekto, kto vie pomôcť a ja aspoň takýmto malým gestom môžem k pomoci prispieť tiež. Čo sa týka posledných výziev, tak tie boli v spolupráci práve s OMDvSR, ktorým sa snažím pomôcť zohnať ďalších osobných asistentov pre ľudí, ktorí to potrebujú a aj touto cestou budem rád, keď sa do toho zapojí čo najviac ľudí. Je to skvelá práca, aj keď niekedy náročná, no je to pomoc pre iných.

Ty si svojho času pracoval aj ako zdravotnícky asistent v jednej z bratislavských nemocníc. Ako vnímaš jeho súčasnú úroveň v našej krajine? Aj v médiách sa o ňom hovorí momentálne skôr v negatívnych konotáciách.

Teraz to nechcem povedať, ako ten čo robil v nemocnici, no na doktorov a sestričky sa toho nakydalo v médiách už veľa a nikto nevyzdvihuje to, koľko pochvál sme dostali, čo všetko sa dokázalo spraviť a to aj napriek tomu, že to v nemocniciach vyzerá tak, ako to vyzerá. Podľa mňa je problém hlavne v tom, že sa nekladie dôraz na to mať špičkové zdravotníctvo a školstvo a viac sa najskôr riešia ostatné veci. Na druhú stranu je ale zdravotníctvo plné kvalitných ľudí, ktorí si robia svoju prácu dobre a to aj napriek nízkym platom. Čiže treba sa na to pozerať z oboch strán – áno, na prvý pohľad to vyzerá zle, sám som mal pacienta, pod ktorým sa zlomila posteľ alebo izby, z ktorých vypadávali okná, no na druhú stranu máme kopec šikovných ľudí, ktorí prácu robia naozaj kvalitne a verím, že raz sa aj okolie slovenských nemocníc zmení na nepoznanie.

Čo by si zmenil v našej krajine keby ti na to dali priestor?

Ako som spomínal – zdravotníctvo a školstvo. Nehovorím to len preto, že som v oboch sférach pracoval a pracujem, ale hlavne preto, že to sú dva najzákladnejšie piliere, ktoré keď budeme mať dokonalé, tak sme ako krajina naozaj na dobrej ceste.

Viac Feriho videí nájdeš na sociálnych sieťach. Pridáva ich na Instagram či Facebook, tak nezabudni poďobkať a dať mu follow či lajk.

Téma

Fero Joke instagram komik stand-up videá paródia
Zobraziť komentáre

Noizz fashion

Tiež si pozri

Načítaj ďalšie články