Stand-up komik Gabo Žifčák: V súkromí nie sme zábavní, sme hrozné hovädá a umrnčaní ču*áci

Martin Kalinčák

REDAKTOR | Hype culture
Zdieľaj
Tweetuj

Stand-up comedy show Silné reči predstavila Slovensku už niekoľko známych tvárí. Nešetria nás vtipmi, humornými príhodami a radi si s nimi po večeroch oddýchneme, či už naživo alebo aspoň prostredníctvom videí na sociálnych sieťach. Jedným z ľudí, ktorí sú pevnou súčasťou azda najznámejšej stand-up comedy show na Slovensku, je aj legendárny Gabo Žifčák.

Aj napriek tomu, že sme si stretnutie dohodli v kaviarni, kaviarenským povaľačom nie je. Radšej si podľa vlastných slov ide zaplávať aj s ďalšími známymi komikmi. Ako vyzerá bežný deň Gaba Žifčáka, prečo sa aj on nenechal strhnúť vlnou ohlasovania kandidatúr na prezidenta Slovenska, kto ho najviac inšpiruje a ako vyzerá zákulisie najznámejšej stand-up comedy show Silné reči, nám prezradil v rozhovore.

Gabo Žifčák – stand-up komik, moderátor, kreatívec – je niečo, čo o tebe ešte nevieme? Čomu sa venuješ?

Áno, toto všetko robím, ale paradoxne som nič z toho neštudoval. (Smiech) Maturitu mám z geodézie, kartografie a katastra, bol som rok na žurnalistike na Katolíckej univerzite v Ružomberku a skončenú mám VŠMU ako divadelný kritik. Robil som chvíľu aj v reklamke, no bola to nuda a momentálne ma zamestnáva len stand-up.

Na webe Silných rečí sa ale môžeme dočítať, že zastávaš aj „rolu hlavného predstaveného cirkvi Svedkov Liehovových“. V čom spočíva táto „náročná“ profesia?

Momentálne v ničom. (Smiech) So Svedkami trochu pauzujeme, no celý tento projekt spočíva v tom, že musím viesť svoju „cirkev“, ktorá má nejakých 105-tisíc fanúšikov na Facebooku. Snažíme sa tvoriť kreatívny obsah, v ktorom vtipne prepájame cirkev a alkohol.

Stand-up komik Gabo Žifčák. Fotografia: Stano Klačanský

Pracuješ na tom sám?

Nie, nie. Mám okolo toho tím asi ôsmich ľudí, ktorý treba trošku manažovať. Približne raz za mesiac si k tomu sadneme so scenáristami a podľa vnuknutia od Mocného Liehovu vymyslíme scenáre. Následne to celé prejdeme s produkčným, vyberieme vhodný „chrám“, v ktorom to celé natočíme, no a potom už točíme striháme, zdieľame a dúfame, že sa to ľuďom bude páčiť.

V súvislosti s blížiacimi sa prezidentskými voľbami sa pomaly každý týždeň objavuje aj nový kandidát. Ty vzhľadom na to, že si „hlavný predstavený cirkvi Svedkovia Liehovovi“ si nad tým nepremýšľal?

Žiaľ, ešte nemám vek na to aby som kandidoval. (Smiech) Ale, keď raz budem na dôchodku, tak nad tým pouvažujem. Predsa len doživotná prezidentská renta je lepšia ako slovenský dôchodok.

Občas sa pri tvojom mene uvádza aj „titul“ Borovičkový teoretik. Čo si máme pod ním predstaviť?

Ale nie som, samozrejme, len teoretik, ale aj praktik. (Smiech) Titul mi prischol asi vďaka môjmu najznámejšiemu stand-upu o borovičke, vďaka ktorému ma ľudia spoznali. Kedysi to bol dokonca najlepší slovenský stand-up, čo sa týka pozretí na YouTube. Neskôr ma, samozrejme, predbehli Šoko aj Lujza svojimi vystúpeniami u Marcina.

Mnohí ťa ale poznajú hlavne vďaka stand-up comedy show Silné reči. Aká bola tvoja cesta k stand-upu ako takému?

Chodím na takú jednu akciu, volá sa Letavy (Letný tábor výtvarníkov, pozn. red.) a tento rok bola už 33. krát. Je to v podstate také stretnutie ľudí, ktorí milujú umenie a majú k nemu blízko. Na tomto týždňovom podujatí sa otvára približne pätnásť umeleckých workshopov ako napríklad kresba, maľba, herecká dielňa, tanečná dielňa a podobne. Osem rokov dozadu sa tu otvorila aj dielňa Stand-up comedy a slam poetry, ktorú otváral známy slam poet a člen skupiny Saténové ruky. Tak som to teda vyskúšal, napísal som svoj prvý stand-up a keďže sa ľuďom páčil, Vlado sa ma opýtal, či to nechcem skúsiť profesionálne. O dva týždne na to som prvýkrát vystupoval ešte v starom NuSpirite na open-micu Silných rečí a som tam doteraz.

Nemal si zo začiatku strach, že čo keď sa ľudia nebudú smiať?

Jasné, že mal a stále ho aj mám.

To je zrejme aj najväčší trest pre komika – keď sa nikto nesmeje..

Samozrejme. Preto je tam to „komik“. Keby tam bolo stand-up tragéd, tak je to jedno. No keď ide človek na stand-up comedy show, tak tam ide primárne za tým, že sa bude smiať. A to je na tom fajn a zároveň aj zlé, že je komik na javisku sám, pretože keď sa mu to podarí, tak sa ľudia smejú, no zároveň si tých 15 minút na javisku odtrpí, ak to nevyjde.

Ako prebieha tvoj kreatívny proces?

Mám niekoľko postupov, ako tvorím. Samozrejme, mám pri sebe vždy papier a pero, kde si prípadné nápady zapisujem. No teraz, postupom času, keď už je toho viac a nerobím len stand-upy, tak mám okolo seba aj kreatívny tím. Mám svojho človeka, s ktorým si veľmi dobre rozumiem. Volá sa Viktor Vereš a poznáme sa už 15 rokov. Chodíme spolu často na pivo, kde si zapneme diktafón, povieme si tému, na ktorú by sme chceli mať stand-up a dve hodiny sa bavíme ako dvaja normálni chalani pri pive. Doma si to potom pustím, spravím si výpisky, čo je dobré a čo by sa dalo reálne použiť. Dám tomu úvod, jadro a záver, no a potom to beriem pred divákov, kde sa snažím zistiť, či sme vymysleli niečo vtipné a či to vôbec bude fungovať.

Gabo si servítku pred ústa nedáva. Na druhú stranu ale svoje obecenstvo zabáva. Fotografia: Stano Klačanský

Pri stand-up comedy je niekedy veľmi ťažké rozlíšiť, či vystupujúci danú príhodu zažil na vlastnej koži alebo si ju kompletne vymyslel. Ako je to v tvojom prípade?

Ono hlavne treba podotknúť, že v stand-up comedy je veľmi dobré, keď divák nevie rozlíšiť, či rozprávaný príbeh je alebo nie je skutočnosť. Mnohí si myslia, že stand-up je kompletne improvizovaný a že sa komik len tak postaví na pódium a tliacha, čo mu príde na rozum. Nie je to tak. Ďalšia vec je, že síce vychádzam zo svojho života, no veľmi málo rozprávam príbehy, pretože celkovo hovoriť nejakú príhodu je pomerne ťažké. Pri písaní sa zameriavam na každodenné veci, ktoré diváci poznajú a dennodenne sa s nimi stretávajú. Stále hovorím, že pokiaľ vieš rozprávať stand-up o tom, ako si čistíš zuby a dokážeš tým rozosmiať, tak máš vyhraté.

Prečo?

Je to veľmi jednoduchá schéma, pri ktorej nemusíš nič vysvetľovať, pretože to pochopí naozaj hocikto. Mám také základné stand-upy, napríklad o mame, ktorú tiež má každý, takže sa tam dá pracovať s vecami, s ktorými sa diváci stotožnia. Minulú sezónu som ukončil napríklad stand-upom o spánku, ktorý mám ja osobne veľmi rád. Aj spánok aj ten stand-up. (Smiech) Tiež v ňom nebolo nutné nič viac vysvetľovať, pretože každý vie, aké to je, keď nemôžeš v noci zaspať, pozeráš štyri hodiny do blba a hovoríš si: „Spi! Spi! Spi!“

Ako vyzerá taký bežný deň stand-up komika?

Lenivo. (Smiech) Ja som už dva roky freelancer, čo znamená, že mi ubudlo celkom dosť povinností, ako vstať ráno o ôsmej a ísť na osem hodín do práce. (Smiech) Snažím sa však udržať si nejaký režim. Chodím pravidelne plávať a keď tento proces ukončím, tak idem domov, kde sa občas aj snažím niečo reálne spraviť, čo sa mi ale väčšinu času nechce, takže skončím pri ďalšom spánku, pozeraní seriálov a čítaní komiksov. (Smiech)

A ako komik preferuješ skôr komediálne alebo dramatické seriály?

Komediálne, no problém je, že je toho teraz veľmi málo. Mám taký pocit, akoby tomu do značnej miery ubližoval Netflix, pretože už toho produkuje veľa a tak trochu kvantitu na úkor kvality. Teraz si ale dosť idem na animovaných sitkomoch, napríklad BoJack Horseman či Rick & Morty. Chýba mi ale niečo také, ako boli kedysi The Office či Black Books, to boli kvalitné projekty.

Ono sa tak nejak predpokladá, že život človeka, ktorý sa venuje humoru je jedna veľká komédia. Sú ale v tvojom bežnom živote chvíle, kedy humor vôbec nevyhľadávaš?

Jasné. To je taká tá „urban legend“, ktorá o komikoch koluje, že sú neustále usmiati a vtipkujú. Nie, my sme hrozné hovädá a umrnčaní ču*áci. (Smiech)

Čo tým myslíš?

Existuje taký pojem „plačúci klaun“, pretože klauni sú vo svojom vnútri strašne smutní. Skrátka - čím viac humoru rozdáš, tým menej ho máš pre seba. My zo Silných rečí sme sa k tomu, našťastie, ešte nedostali, ale tiež sme také umrnčané hovädá. Ja milujem svojich fanúšikov a samozrejme, že to všetko robím pre nich, a ešte pre peniaze (Smiech), ale tiež mám svoj limit, koľko ich cez deň chcem stretnúť. Jednou nevýhodou v mojom prípade je aj to, že keďže ma veľa ľudí pozná práve vďaka Svedkom Liehovovým, tak mám dosť problém ísť večer niekam si normálne sadnúť, kde by sa so mnou nechcelo rozprávať osem totálne nadrbaných týpkov, ktorí už nevedia artikulovať. No a vtedy nie je veľmi do smiechu ani mne. Samozrejme pekné fanúšičky sa môžu prísť prihovoriť kedykoľvek, kdekoľvek a v akomkoľvek stave. (Smiech)

Gabo so svojím kolegom Stanom Staškom. Fotografia: Stano Klačanský

Čo sa týka vystúpení Silných rečí, ste tam pomerne pestrá skupinka rôznych ľudí. Nejdete si na nervy?

Ani nie. Alebo lepšie povedané - ideme si na nervy cielene. (Smiech) Každý má nejakú predstavu, ako to v našom zákulisí vyzerá a že tam musí byť kopa srandy. Svojím spôsobom tam zábava aj je, ale tak, že sme na seba neskutočne hnusní. Čím sa s človekom viac poznáš a čím ho máš radšej, tým hnusnejší naňho môžeš a aj vieš byť. A to my v Silných rečiach všetci milujeme. Vieme byť jeden na druhého hrozné hovädá, a keď ťa niekto dá dole nejakým vtipom, už rozmýšľaš, ako mu to vrátiš nazad ešte hnusnejším vtipom. Niekto možno považuje za vrchol hnusnosti, keď mu povie nejaký vtip na matku. My sa ale vtipmi na mamy iba rozcvičujeme a až potom prichádzajú tie naozaj hnusné. A potom ideme na pódium.

Aj sa medzi sebou nejako vzájomne inšpirujete a vymieňate si nápady?

Stand-upy si väčšinou robí každý sám, no je taká možnosť pre začínajúcich stand-upistov, ktorú založil Jano Gordulič. Raz za týždeň alebo dva sú workshopy, kde si môžeš priniesť svoj materiál a tam ti skúsení ľudia povedia, či je to dobré, čo by si tam mohol zmeniť, pridať a podobne. Ale málokedy sa stane, že príde niekto z nás za tým druhým a povie, že mu vymyslel celý stand-up. Skôr si posúvame vtipy. Ten, ktorý sa napríklad mne nehodí, pretože mám iný štýl humoru, tak ho posuniem kolegovi.

A ty máš rád aký humor? Alebo aký skôr preferuješ?

Ja robím ľudový humor a netajím sa aj tým, že mojím vzorom je Ander z Košíc, ktorého kazety som počúval už ako 6-ročný chalan. A už vtedy som tak-nejak sníval o tom, že budem robiť podobné veci, čo bola v tom čase vec takmer nemožná a nepredstaviteľná. Ale nikto nepredpokladal, že sa celá doba tak obráti, že ľudovým rozprávačom, čiže v dnešnom ponímaní stand-up komikom, sa bude môcť stať každý. Všetko sa dá, keď máš trochu talentu a chceš. Takže môj štýl humoru je skôr taký „anderovský“. Robím humor pre každého, nehrabem sa zbytočne v politike, vo svetových problémoch, ale v tom, čo sa každý deň a každému z nás môže stať. A toto mám aj rád.

Na Slovensku je mnoho ambicióznych ľudí, ktorí by taktiež chceli preraziť v stand-up comedy. Čo by si im ako ostrieľaný hráč odporučil?

To, že chceš robiť stand-up, už tak nejak aj tušíš, nezistíš to zo dňa na deň. Nejaké predispozície už totiž stand-up komik má. Zabávaš ľudí vo svojom okolí, vieš rozprávať vtipy, čo je tiež veľmi dôležité. No a ak toto všetko zvládaš, tak máš prvý predpoklad, aby to mohlo vyjsť. No a potom už len stačí prísť na open-mic, napísať si svoj prvý materiál, postaviť sa pred publikum a skúsiť to. A čo je ešte odvážnejšie, ak na prvýkrát vyhoríš a naberieš odvahu skúsiť to druhý, tretí a štvrtýkrát. Inak to nejde, treba len skúšať.

Pozri si viac

Stand-up komik Jakub vytvoril Divného muža. Za všetko môže pretlak vecí, ktoré chce povedať Komik Joe Trendy: Nemám rád humor na prvú

Téma

Gabo Žifčák stand-up komik stand-up comedy show silné reči JanoGordulic
Zobraziť komentáre

Noizz fashion

Tiež si pozri

Načítaj ďalšie články