Saša otvorila v Košiciach prvý bezobalový obchod. Záujem je veľký, ožilo vďaka nemu sídlisko

Katarína Korytárová

REDAKTOR | Urban Lifestyle
Zdieľaj
Tweetuj

Košičanka Alexandra Varšová žila v Barcelone, cestovala po Indii či Mexiku, no napokon sa rozhodla vrátiť do rodného mesta, aby tu otvorila koncom mája prvý bezobalový obchod. Počas svojich ciest videla rôzne ekologické problémy a nedostatky a rozhodla sa, že aj ona chce pomôcť planéte a pokúsiť sa zmeniť spotrebiteľské správanie ľudí. A darí sa jej to.

Jej obchodík Na kôpke na ulici Park Angelinum si Košičania rýchlo obľúbili a množstvo tovaru zmizlo z regálov rýchlo po otvorení. Porozprávali sme sa so Sašou, ako vyzerali prvé týždne od otvorenia obchodíku, čo ide najviac nadračku či o tipoch, ako nakupovať čo najviac ekologicky.

#Obchodík máš otvorený viac ako dva týždne. Ako zatiaľ hodnotíš začiatky?

Veľmi pozitívne, odozva ľudí je úžasná, možno úžasnejšia, než som čakala. Vedela som, že Košice sú na takýto obchod pripravené a že o to bude záujem, ale možno som nebola pripravená až na taký záujem, aký sa obchodu dostáva. Bolo to však aj trochu komplikované, pretože je to pre mňa celé nové, v tomto smere som nikdy nepodnikala, nevedela som, koľko potravín mám nakupovať. Nechcela som ich nakupovať veľa, pretože na to nemám priestory a pri potravinách môže dôjsť k pokazeniu či napadnutiu, čo nechcem. Nakupujem menšie množstvá, no ukázalo sa, že Košice sú veľmi hladné mesto a behom pár dní sa niektoré položky vypredali a než som sa dostala k objednávaniu, chvíľu som mala niektoré fľašky prázdne. V tomto sa musím ešte lepšie zorganizovať, no postupne sa učím, o čo majú ľudia záujem.

#Sú ľudia prekvapení, keď vojdú do bezobalového obchodíku alebo je klientela väčšinou taká, že vie, do čoho ide?

99% ľudí vie, o čo ide, dozvedeli sa o mne z médií. Typický zákazník príde a povie: "Čítal som o vás, počul som o vás v rozhlase, tak sme si vás prišli pozrieť." Potom je tu malé percento ľudí, ktorí idú okolo a zaujme ich výklad, na ktorý som celkom hrdá, je to také oživenie uličky. Tí, čo o obchode nečítali dopredu, sú prekvapení, no potešení, že sú potraviny na váhu, reagujú na to pozitívne, myslia si, že je to dobrá vec.

#O čo je v tvojom obchodíku najväčší záujem? Čo sa najviac míňa?

Po dvoch dňoch som mala vypredanú červenú šošovicu, o ktorú je nesmierny záujem a taktiež o cestoviny z červenej šošovice. Potom sa dosť predávajú veľké ďatle medjool, objednala som ich, pretože sú exotické, v Indii nám v Ašrame robili mungo fazuľu s ďatlami a paradajkami a bolo to vynikajúce. Najprv som sa zľakla, že ich nevypredám, no zmizli v priebehu týždňa. Je to zdravá maškrta, ľudia sa po ne aj vracajú.

#Aký je tvoj bežný zákazník?

Je to vyvážené. Asi prevažujú mamičky, som v oblasti, kde je škola, škôlka, ihrisko pre deti, krásny park, je to tichá ulica, takže sa často zastavia aj u nás. Prichádzajú však aj mladí/starí, aj celé rodiny. Mám obchod v obytnej zóne, nechcela som byť na Hlavnej v centre, pretože mám pocit, že tam ľudia len prefrčia, je tam problém aj s parkovaním a nie je praktické, aby tam chodili ľudia s nádobkami, fľaškami a podobne.

S rozhodnutím ísť do obytnej zóny som spokojná, pretože ide v podstate o normálne potraviny, takže ľudia môžu zbehnúť z bytov. Chodia však aj starší, už teraz som kamarátka so staršou generáciou, ktorá tam žije dlhodobo a prišli ma pochváliť, že to tam ožilo a už je to tam ako na trhu, že sa tam stretnú susedky a rozprávajú sa. Jedna mi už sľúbila, že mi prinesie domáce vajcia, ďalšia kvások. Je to tam úžasné, komunitné, presne také, aké som si predstavovala.

#Chodia zákazníci už so svojimi nádobkami? Ak s nimi neprídu, do čoho im dáš tovar?

Je to tak 50/50. Zákazníci, ktorí obchod poznajú a ktorí na obchodík čakali, prichádzajú so svojimi nádobkami a len si do nich dosypávajú múku a pod. Ľuďom, ktorí nevedia, ako to funguje, vysvetlím, že najlepšie je priniesť si vlastnú nádobku. Väčšinou sa aj vrátia. Tým, ktorí chcú niečo kúpiť hneď a nemajú nádobky, dám tovar do papierových vreciek. Snažím sa im však hovoriť, že najmenej odpadu vytvoríme práve tým, že si prinesú vlastnú nádobu, napríklad plastové nádoby na obed.

#Máš už aj nejaké vtipné príhody?

Mám jedného zákazníka, ktorý už prišiel viackrát, taký nadšený otecko, ktorý je veľmi dôsledný v tom, akú gramáž dostane. Ono sa to ťažko presne odsype, buď podsypem alebo presypem. Ak ide o pár gramov, nikto to nechce presne na gramáž, ak si napr. niekto vypýta 200 gramov a opýtam sa, či môže byť 195, tak povedia, že jasné v pohode. Tento zákazník je ale taký, že chce presne. Minule sme sypali cestoviny, chcel 250 gramov, nasypala som 248 gramov a chcel prihodiť ešte jednu dve cestovinky (smiech).

Ponúkam tiež oleje a vôbec mi najprv nenapadlo, že na ich predaj treba aj fľaštičky. Keď prišli ľudia, tak som ich nemala do čoho načapovať. Takže som im povedala, aby si doniesli vlastné, no keď s nimi prišli, tak som zistila, že nemám odmerku, takže sme to najprv odlievali odhadom. Zo začiatku to bolo celkom komické.

#Prečo bývajú takéto bezobalové obchody drahšie ako klasické supermarkety, keď majú mínus položku obal?

Supermarkety nakupujú veľké množstvá, napr. aj 200 kg z jedného zdroja, vtedy majú aj dovoz zadarmo či pri pravidelnom kupovaní rôzne zľavy, vtedy ide cena potraviny nižšie. Ja nakupujem z rôznych zdrojov a v malom, vždy platím dopravu. Napríklad objednávam múky, ovsené vločky či cestoviny a sušené ovocie zo západu Slovenska - s hmotnosťou rastie aj cena za dopravu, čo musím prirátať k cene potraviny, inak by som prerobila. Ale viacero zákazníkov mi povedalo, že mám priateľské ceny, často i lacnejšie, než tie supermarketové. Ja som cenotvorbu robila aj s vedomím, že zákazník je zvyknutý na klasický supermarket a nemôže sa stať, že príde do obchodu a ostane prefackaný, že ceny sú nehorázne.

Myslím, že moje ceny sa celkom približujú tým v supermarkete, no ak mám nejakú špecialitku, napr. z ekologického poľnohospodárstva, cena je vyššia. Mám napríklad olej z Grécka, čo je niečo úplne iné, než nájdete v bežnom obchode a je dvakrát tak drahší, ale ľudia sú ochotní si zaplatiť za dobrú vec. Taktiež cestoviny zo strukovinových múk nie sú najlacnejšie, ale chutia, a ani pri nich ľudia až tak na tie peniaze nepozerajú. Mám to vyvážené - nájdu sa aj bio potraviny, ktoré sú drahšie, ale mám na výber aj lacnejšie potraviny, ktoré nemajú certifikát bio, neznamená to však, že sú horšie. Mám napríklad vynikajúce slivky, ktoré sú chuťovo lepšie než tie bežné zo supermarketu, a sú takmer o polovicu lacnejšie, pretože tie ceny si vytváram ľudsky. Nie je mojím cieľom ceny nezmyselne navyšovať, aby som zarobila, cieľom je poskytnúť dobrú cenu, aby to zákazník kúpil a zároveň aby som ja mohla obchod rozvíjať.

Bezlepkové potraviny. Fotografia: archív A.V.

#Čo bolo pri vybavovaní otvorenia obchodíku najťažšie?

Nič nebolo ťažké, len je toho veľa. Veľa papierovačiek, obiehania úradov hore dole, všetko trvá veľmi dlho, najprv treba podať žiadosť, nič nie je na počkanie. Naše úrady majú lehotu aj 30 dní, kým sa vyjadria, takže to bol taký zabijak, ale inak nič nebolo až také ťažké, asi len to čakanie. Čo ma však najviac vytočilo, je zriaďovanie virtuálnej registračnej pokladnice, aby som nemusela mať to ťažké "hebedo", ale stačí to mať cez aplikáciu.

Myslela som si, že registrácia tam bude rýchla a budem môcť začať hneď zadávať produkty, ale nebolo to tak. Tiež tam bolo treba vyplniť a vytlačiť žiadosť, následne ju naskenovať a poslať cez portál finančnej správy, čo sa mi nedarilo. Evidentne sa to nedarí nikomu, pretože na stránkach mali na to zriadenú linku, kde mi dali asi ďalších 10 pokynov, v rámci ktorých bolo treba poslať žiadosť na finančnú správu v Bratislave, odkiaľ mi prišli prihlasovacie údaje do aplikácie poštou v obálke. A toto trvalo dobré 3 týždne, zatiaľ musím vypisovať paragóny, ale od budúceho týždňa by som ju už mala mať a ušetrím tak veľa času.

#Odkiaľ pochádzajú tvoje potraviny?

Snažím sa zháňať priamo od výrobcov, samozrejme, pri niektorých veciach to nejde, ako napr. ďatle či ryže. Ale slovenské veci sa snažím postupne zháňať od slovenských výrobcov. Je to ťažké, ale verím, že sa ľudia začínajú vracať a rozbiehajú malé farmy či podnikanie. Čoskoro napríklad začnem brať musli od dievčat z Banskej Bystrice, časť cestovín, zvlášť strukovinové, budem brať od rodinnej firmy zo západu Slovenska, jeden môj zákazník mi dal tip na známeho, ktorý tiež na západe vyrába ovsené vločky. To čo sa dá nájsť na Slovensku, beriem zo Slovenska, to čo sa dá nájsť v okolitých krajinách, beriem odtiaľ, ďalšie aj z exotických krajín, kde sú tieto potraviny bežné.

Kozmetika. Fotografia: archív A.V.

#Myslíš, že teraz budú v Košiciach vznikať aj ďalšie bezobalové obchody?

Som o tom presvedčená, pretože už pár dní po otvorení za mnou prišli dvaja chlapci, ktorí chcú v centre otvoriť bezobalovú kaviareň, pekáreň i obchod, čiže niečo veľmi podobné, ako je U Dobrožrúta v Bratislave. Majú otvárať už v polovici júla. Myslím, že Košiciam by to vôbec neuškodilo a nepociťovala by som to ako konkurenciu. Záujem o to je, chodia ku mne ľudia z každého sídliska, takže bolo by to fajn, ak by sa takéto obchodíky otvorili v rôznych častiach mesta.

#Aký najabsurdnejšie/najzbytočnejšie zabalený tovar si kedy videla?

Práve nedávno ma bratranec zavolal na premietanie zážitkov z cestovania. Jedna časť premietania bola vyhradená tomu, ako sú Japonci posadnutí obalovaním vecí, najmä potravín z obchodov. Odfotili napríklad jedno jablko zabalené v polystyrénovej tácke a ešte raz obalené v plaste, čo bolo zatiaľ pre mňa najabsurdnejšie. Niečo podobné som videla aj v Španielsku v supermarkete, tam bola nasekaná cibuľa a zabalená v plaste. To si kupoval môj kamarát, ktorému sa nechcelo cibuľu krájať.

Interiér obchodíku. Fotografia: archív A.V.

#Čo by si poradila ľuďom, ktorí sa teraz bez mikroténových sáčkov pri bežnom nákupe v supermarkete nezaobídu? Niektorí totiž tvrdia, že bez nich sa napríklad nedá nakupovať zelenina či ovocie…

To je, samozrejme, úplná hlúposť. Zelenina a ovocie sa dajú zabaliť do textilného vrecúška, ktoré sa dajú kúpiť už na mnohých miestach. Tieto vrecúška sa dajú však aj ušiť. Minule napríklad ku mne prišla jedna dôchodkyňa, ktorá vytiahla z tašky vrecúška zo starých utierok, bola som z toho úplne nadšená. A keď už musíte, tak si ten sáčok zoberte a použite aj nabudúce a nezahoďte ho hneď po nákupe do koša. Keď sa mne raz za čas stane, že si zabudnem textilné vrecúško doma, tak si dám zeleninu či ovocie do papierového vrecúška, ktoré majú niektoré obchody na hríby a je mi jedno, čo mi povedia pri pokladni.

Často zeleninu ani ovocie nepotrebujem dať do sáčku, len ju vysypem pri pokladni a už sa na mňa ani čudne nepozerajú. Minule som zasa chcela kupovať pečivo, tak som šla do oddelenia mäsa, či nemajú nejaký papier, no aj tie, čo tam majú, majú na povrchu plast, tak hovorím, nie, nič s plastom, napokon mi dali papierový sáčok na pečené kuratá. Ja som sa zatiaľ stretla len s ústretovosťou, treba byť milý, povedať, o čo vám ide. Mikroténové vrecúška by mali zrušiť, tie by v obchodoch nemali byť vôbec a ľudia by sa naučili nosiť si vlastné.

#Plánuješ nejako rozširovať sortiment?

Sortiment neustále rozširujem, už teraz po dvoch týždňoch mám nový. Mám nové potraviny, ekologickú drogériu, ako mydlové orechy, sódu bikarbónu, ocot, ekologický bieliaci prášok či bambusové zubné kefky. Sortiment sa rozširuje podľa toho, čo si ľudia žiadajú a podľa toho, čo sa vojde do obchodu, pretože je malý, ale zato útulný. Zatiaľ je obchod otvorený 3 týždne, uvidím, či si budem v septembri hľadať nový priestor, alebo to pôjde naďalej v tomto.

Pozri si viac

Miška a Laura myslia na životné prostredie, v Prešove otvoria bezobalový obchod s trefným názvom Foodblogeri Dobrožrúti otvorili prvú pekáreň na Slovensku, ktorá nevytvára takmer žiaden odpad

Téma

bezobalový obchod na kôpke Košice ekológia zero waste rozhovor
Zobraziť komentáre

Noizz fashion

Tiež si pozri

Načítaj ďalšie články