Organizátor zhromaždenia za Jána a Martinu: Bojovať za slušné Slovensko sa oplatí

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
Tweetuj
Peter Nagy.
Peter Nagy. Foto: Ivan Hrušovský

Minulotýždňový pochod za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, ktorých brutálne zavraždili, bol tichý, spomienkový. Teraz sa organizátori rozhodli pre zhromaždenie, ktoré sa bude niesť v duchu dvoch hlavných požiadaviek.

Peter Nagy nemal s organizáciou zhromaždení žiadne skúsenosti. Dvojnásobná vražda podnietila jeho aj jeho manželku k tomu, že nesmú byť ticho. Že chcú bojovať za lepšie Slovensko. Nielen v Bratislave, ale aj v Žiline, Prešove či Zábudišovej.

Prečo ste sa rozhodli pre zorganizovanie zhromaždenia?

Pre druhé zhromaždenie sme sa rozhodli preto, lebo po pochode minulý piatok sme dúfali, že bude vyvodená nejaká politická zodpovednosť. Keď sme videli, že nie je ochota vyvodiť politickú zodpovednosť najmä od ľudí, u ktorých existuje prípadné prepojenie na organizovaný zločin alebo korupciu, povedali sme si, že musíme sformulovať požiadavky.

O aké požiadavky ide?

Požiadavky máme dve. Na jednej strane voláme po tom, aby bola nezávislo vyšetrená vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej za pomoci medzinárodných expertov, a na druhej strane, aby vznikla nová, dôveryhodná vláda, pri ktorej nebudú existovať podozrenia na napojenie na organizovaný zločin a korupciu. Radi by sme týmto zhromaždením dosiahli hlavne to, že na Slovensku sú stále ľudia, ktorí chcú bojovať za slušné Slovensko a za vládu, ktorej dokážu dôverovať.

Naším záujmom nie je neustále každý týždeň organizovať ľudí a napĺňať námestia. Snažíme sa najmä o splnenie požiadaviek. Dokým splnené nebudú, budeme považovať za nutné, aby sme sa aj naďalej zhromažďovali a vyjadrovali nespokojnosť so súčasným stavom. To, čo naozaj nám všetkým chýba, je obnovenie dôvery v túto vládu, celý štát aj systém.

Kto organizuje aktuálne zhromaždenie?

V najužšom tíme sme šiesti. Ja, moja manželka Katka, Karolína Farská, Juraj Šeliga, Táňa Sedláková a Kubo Kratochvíl. Máme však aj ohromné množstvo ľudí, ktorí nám pomáhajú.

Ako zhromaždenie financujete?

V tomto momente je na našom transparentnom účte založenom v pondelok 23-tisíc eur od viac než 450 darcov. Z tohto účtu financujeme napríklad výrobu propagačných materiálov, hosting na webstránke, facebookovú reklamu, bezpečnostné vesty pre dobrovoľníkov. My však mzdu nedostávame. Všetky dokumenty a bločky následne zverejníme. Chceme, aby naši darcovia vedeli, akým spôsobom sme s ich peniazmi aj dôverou v nás naložili.

Ako môže pomôcť verejnosť?

Všetkých chcem poprosiť, aby ak nám chcú vyjadriť podporu, aby sa zúčastnili zhromaždenia v ich najbližšom meste, aby o tom hovorili a svojich priateľov pozývali na zhromaždenia. Aby vyjadrili názor, že stojíme za slušné Slovensko.

Ste v spojení s ostatnými mestami, ktoré pochody organizujú?

Všetky mestá, s ktorými spolupracujeme, sa nám ozývajú. Prosia nás o podporu, pomoc či radu. Niekedy chcú, aby sme ich udalosť zverejnili na našej udalosti. My sa ich snažíme len usmerniť, lebo najlepšie by bolo, aby mali všetky akcie spoločnú jednotnú myšlienku.

Mali ste už predtým skúsenosti s organizáciou niečoho podobného?

Pred minulotýždňovým piatkovým pochodom sme nemali absolútne žiadne skúsenosti s ničím takýmto. Celé to vzniklo viac náhodou. Zhodou okolností som bol na Námestí slobody, keď mi volala manželka, že sa niečo stalo, a že zavraždili novinára z Aktualít. Nechcel som veriť, že je to Janko Kuciak. Vypol som hovor a hneď som si na internete čítal, čo sa stalo. Utekal som do práce a vtedy sme si hovorili, že s tým musíme niečo spraviť, že to nemôžeme nechať len tak. Asi 15 minút pred tlačovou konferenciou policajného prezidenta Gašpara som vytvoril facebookovú udalosť a odvtedy to išlo samospádom. Zhruba o tri hodiny sa mi ozvali študenti z protikorupčného pochodu, že by nám chceli pomôcť. Veľmi radi sme to prijali, lebo sme nemali skúsenosti a nikdy sme nič také nerobili. Jediné, s čím s manželkou máme skúsenosti, je projektový manažment, ktorý nás živí. Máme skúsenosti s delegovaním ľudí a rozdeľovaním práce, čo využívame aj tu.

Spomienkový pochod. Fotografia: TASR

Čo si mal na starosti počas spomienkového pochodu?

Tým, že som bol ohlasovateľom akcie, chcel som mať prehľad o všetkom a byť na všetkých mítingoch o bezpečnosti, na stretnutiach s mestom, s dobrovoľníkmi. Bol som v dianí, ale primárne sme s manželkou komunikovali s rečníkmi.

Nebojíte sa?

Minulý týždeň bol ťažký a nemyslím si, že sme boli jediní, ktorí mali strach. Veľa novinárov malo a niektorí stále aj majú policajnú ochranu. Okrem toho, viem, že tým, že toto organizujeme, sme na očiach a zameriava sa na nás pozornosť. Ale myslíme si, že to stojí za to. Bojovať za slušné Slovensko sa oplatí. Mali by sme sa postaviť za to, ako si túto krajinu predstavujeme. Rozhodli sme sa využiť naše občianske právo zhromažďovať sa a takýmto spôsobom vyjadriť našu nespokojnosť s vedením.

Čo je pre vás najhoršie?

Neprestať myslieť na to, pre čo to robíme. Lebo keď sa človek veľa točí okolo drobností, ľahko zabudne, že toto celé vzniklo preto, lebo dvaja odvážni ľudia, Jano a Martina, zomreli. Jano písal, Martina ho podporovala. On písal o veciach, ktoré sa niekomu nepáčili a preto ho zavraždili. To najmenej, čo pre neho, jeho odkaz, články a prácu môžeme spraviť je dať najavo, ako nám záleží na tom, že ľudia, ako on, tu boli. Takto im vyjadrujeme podporu. Záleží nám na tom, aby aj vláda bola slušná.

Máš alebo máte politické ambície?

Rozprávali sme sa o tom a skôr, než sme do toho šli, všetci sme sa zhodli, že nikto z nás v súčasnosti takéto ambície nemá. Nezakladáme politickú stranu ani sa k žiadnej nepridávame. Čo bude o 10 či 15 rokov, neviem. Aktuálne sme ja a moja žena dvaja 27-roční ľudia, ktorí čakajú dieťa, a ktorým sa začína kariéra. To je to, kto sme.

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre