Oli Džupinková nielen moderuje v rádiu, ale aj píše. Vytvorila knihu rusínskych receptov

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
30
Tweetuj
Oli Dzupinkova. Foto: Oli Džupinková

Oli Džupinková pracuje v najpočúvanejšom slovenskom rádiu ako moderátorka spravodajstva a dopravného servisu a má aj vlastnú rubriku o Slovákoch a Slovenkách v zahraničí. Teraz sa z nej stala zberateľka receptov a spisovateľka.

Oli je hrdá Rusínka, ktorá vydáva knihu Mamina rusínska kuchyňa. Jedol si už niekedy holubky či mačanku? Aj recepty na tieto dobroty nájdeš v novej knižke šikovnej Slovenky.

Rozhodla si sa pre tvorbu knihy receptov rusínskej kuchyne. Čo ťa k nej viedlo?

Asi pred štyrmi rokmi som vzala svojich kamarátov z Bratislavy na výlet na východ. Moja mama počas celého pobytu u nás pripravovala samé špeciality - pirohy s tvarohom aj s džemom, holubky, mačanku, dyňanku, gugeľ, kysnutý koláč, tvarohovú hrudku, atď… Kamaráti si pýtali recepty a zistili sme, že mama má všetko v hlave a ani jeden z týchto receptov nemá napísaný. Rozhodli sme sa, že to s kamarátom Peťom Šuchtárom celé napíšeme, uvaríme a nafotíme..

Kniha je trojjazyčná a dizajn tvoril Tomáš Kompaník. Ako dlho si ladila obsah a formu?

Trvalo to presne tri roky. Od prvej myšlienky, že áno, ideme do toho až doteraz, do predstavenia knihy verejnosti. Najprv sme varili, fotili, potom písali texty, prekladali a nakoniec to Tomáš úžasne spojil. Som šťastná, že sa pustil do toho s nami.

Fotografia: Katarína Orešanská

Čo bolo najľahšie a čo najťažšie?

Najľahšie bolo asi varenie. A pritom som sa bála, že to bude najťažšie. Všetky recepty pripravila na fotenie moja mama. Mala svoj systém a 52 receptov sme zvládli na dve fotenia. V kombinácii so známym fotografom Jánom Štovkom to bolo veľmi profesionálne. Najťažšie boli asi texty. V slovenčine som jasne vedela, čo chcem, ale potom preklady do rusínčiny a angličtiny boli náročnejšie. Predsa len, chceli sme to urobiť poriadne, a preto to aj trvalo tri roky. Robíme na tom vo svojom voľnom čase.

Čo to sú tatarčané pirohy, mačanka či holubky?

Tatarčané pirohy sa robia s tatarkou. Je to pohánková múka, ktorú my Rusíni voláme tatarka. Traduje sa, že tatarku priviezli do Európy Tatári. U nás doma tatarčané pirohy plníme tvarohom. Mačanka je jedlo z hríbov, slaniny a šťavy z kyslej kapusty. Ak ste ešte nejedli mačanku, ozaj odporúčam. A holubky sú plnené kapustné listy s ryžou a mletým mäsom. My ich jeme so smotanou, niekto možno holubky pozná s paradajkovou šťavou.

Fotografia: Oli Džupinková

Ktorý recept je tvoj najobľúbenejší a prečo?

Všetky! Ale asi tatarčané pirohy. To je jedlo, ktoré mi mama varí vždy, keď prídem domov. Ale bijú sa o prvé miesto s holubkami.

Recepty sú rozdelené aj podľa toho, čo bolo kedysi k dispozícii, takže úplne tradične.

Kniha sa začína vianočnými receptami, pokračujú veľkonočné, a potom sú to jedlá, ktoré sa jedli v lete, keď moji starí rodičia išli napríklad pracovať na pole. Jesenná kapitola obsahuje recepty z aktuálnych surovín - kapusta, fazuľa či slivky. Posledná kapitola je špeciálne venovaná zemiakom a sú tam recepty na lokše, hičkoši aj nalesniky.

Myslíš si, že sa dnešní mladí ľudia v nich budú vedieť vyznať?

Recepty sú písané veľmi jasne a myslím si, že to zvládne každý. Ja sama som každý jeden recept vyskúšala a skúšali ich aj moje kolegyne v rádiu a kamarátky, ktoré tie recepty nepoznali. A zvládli to veľmi dobre.

Knihu si tvorila popri tom, ako pracuješ v rádiu. Čo na tvoju „druhú prácu“ povedali kolegovia?

Moji kolegovia ma vždy podporovali a stále podporujú. Vedia, že som na knihe robila dlho, takže prežívajú so mnou všetky radosti aj starosti s vydaním knihy. Ale vždy sa potešia, keď niečo prinesiem na ochutnávku.

Fotografia: Oli Džupinková

Na jej vydanie si spustila Startlab. Aké odmeny si môžu ľudia odniesť?

Najviac nám pomôže, keď si ľudia kúpia našu knihu. Automaticky knihu podpíšeme a napíšeme venovanie. Vážime si každú podporu. Kto si chce priplatiť, môže mať balíček so zápisníkom s krásnym dizajnom našej knihy alebo bavlnenou taškou. Je tam aj jedna špecialitka, ale drahšia, pre fajnšmekrov - Rusínsky večer.

Sama si hrdá Rusínka. Čo sa ti na vašej národnostnej menšine páči najviac?

Nikdy som sa nehanbila za to, že som Rusínka. Aj keď je moja práca spojená so slovenčinou, som hrdá na to, že ma moji rodičia aj starí rodičia vychovali tak, aby som nezabudla, odkiaľ pochádzam. Naučili ma hovoriť po rusínsky, spievať po rusínsky a variť rusínske jedlo. Na Rusínoch sa mi páči, že sme vďační a temperamentní ľudia. Ale ako hovorí Mišo Hudák: “Všŷtky suť Rusnacy, lem dakotrŷ o tim ne znajuť.”

Zdroj: Noizz.sk

Zobraziť komentáre