Juro vytvoril zo spoznávania Mjanmarska úžasné video aj fotografie, ktorými ťa priam vtiahne do krajiny. Jeho pohľad, zábery a celá kompozícia diela sú ako vystrihnuté z filmu.

Prečo ste sa vybrali na výlet po Mjanmarsku?

Cestovanie by malo byť o spoznávaní niečoho nepoznaného a preto rozhodnutie padlo na túto krajinu. Tým, že je Ázia teraz dosť v „kurze“, tak práve Mjanmarsko, alebo niekomu viac možno povie názov Barma, je práve ten menej poznaný kus Ázie. A ďalšia vec je, že som túto letenku dostal ako darček na narodeniny od frajerky :D Myslím, že presne vie, čo mám rád a preto aj jej vďačím za túto skúsenosť.

Koľko vám výlet trval?

Náš trip trval presne 22 dní. V podstate dva dni človek stratí v lietadle, presunom z letiska a podobne, takže by som povedal, že to bolo regulérnych 20 dní. Čo bolo na jednu stranu dosť, ale zároveň aj málo. Človek je z kultúrneho šoku pár dní mimo a chvíľu trvá, než aspoň trochu porozumie tomu, ako tam ľudia žijú a o čo v tej krajine “ide”.

Ako ste sa na neznámu krajinu pripravili?

Popravde nijako špeciálne sme sa na tento výlet nepripravovali. Okrem víz, booknutia jedného a to prvého ubytka, a bežného googlenia kam to vlastne ideme, žiadna väčšia príprava neprebehla. Máme radi cestovanie v pravom zmysle slova a to, že uvidíme, kam nás cesty zavedú. Všetko bolo viac menej vec spontánnosti a náhody. Nesie to v sebe určitú dávku adrenalínu, strachu a eufórie dohromady. Cestovanie sa dá podľa mňa pokojne nazvať určitým druhom vysoko návykovej drogy.

Čo bolo najťažšie?

Najťažšia vec bol pre mňa pohľad na to obrovské znečistenie, čo je možné vidieť v podstate všade. Jeden domáci mi hovoril o situácii, čo tam majú s odpadom. Hovoril o tom, ako sa len prednedávnom do tejto krajiny dostal plast. Všetko je balené práve do plastu a domáci nechápu, aký má znečistenie dopad na krajinu. Tento národ je v tomto zmysle veľmi neporiadny, ale to je spôsobené do veľkej miery nevedomosťou.

Čím vás krajina najviac očarila?

To, čo ma očarilo na tejto krajine, sú ľudia. Aj cez tú chudobu, zlé podmienky na život aj prácu, sú Mjanmarčania neskutočne usmievavý národ. Nevidel som tam nikoho smutného, nahnevaného, alebo že by si niekto sťažoval. Oni majú, to čo majú a sú vďační. Krajina sa samozrejme rozvíja, rastúci turistický ruch pomáha krajine ekonomicky, ale stále to bude pre Barmčanov dlhá cesta. Preto je ten úsmev na nich tak očarujúci.

Podarilo sa ti niečo miestnym nechať?

Mal som tam aj polaroid, takže som veľa fotiek podaroval náhodným ľuďom, ktorých som odfotil. Bol to až dojemný pocit, keď sa videli na fotke ľudia, čo predtým foťák ani nevideli.

Obávali ste sa niečoho?

Obavy boli skôr zo strany našich rodičov :) Ľudia sú tam milí a chcú pomôcť, keď sa stratíte alebo niečo hľadáte, čiže som im dôveroval. Sú tam skôr nástrahy typu, že vedia, že ste turisti, tak vás budú chcieť odviezť taxíkom o niečo drahšie ako normálne, ale keďže radi zjednávajú, vždy sme sa dostali ku kompromisu. Niet sa čoho báť, keďže to vidíme v poslednom čase aj u nás na Slovensku.

Aké sú vaše ďalšie cestovateľské plány?

Naším ďalším plánom je Madagaskar. Ale človek nikdy nevie, ako sa plány zmenia a možno vás nabudúce pozdravíme z Južnej Ameriky :) Človek nikdy nevie…