Herec Jiří Mádl: Ľudia mi neveria, ale medzi umelcami som iba 20 percent svojho času

Martina Beňová

REDAKTOR | Big Stories
Zdieľaj
21
Tweetuj

Jiří Mádl je známy český herec, ktorý si za 15 rokov svojej kariéry zahral viac ako 30 postáv a aktuálne vznikol aj jeho druhý celovečerný film s názvom Na streche.

Herec, scenárista a režisér v jednej osobe sa však, aj keď mu to málokto verí, vo svojom živote najviac venuje biznisu.

Ako sa ti tvoril film Na streche?

Uvedomujem si, že v našich kotlinách je to taký úzkoprofilový tovar. Film sa tvoril v inom prostredí, pretože som ho napísal v New Yorku na škole, keď som tam študoval scenáristiku. Napísal som to v roku 2011. Býval som s kamarátom Kórejcom, ktorý mal podobnú náturu aj problémy v živote ako song z filmu. Bol pre mňa hlavnou inšpiráciou. Bol to jeden z najsilnejších zážitkov, čo som v živote mal a chcel som ho dať do filmu.

Hlavnú postavu ste hľadali v uliciach a je to kombinácia slovensko-českej tvorby. Vyhovuje ti to tak?

Pre mňa je stredná Európa rovnaká a nevnímam rozdiely medzi väčšinou Nemcov, Slovákmi či Rakúšanmi. Pre mňa je to možnosť siahnuť si v Česku i na Slovensku na to najlepšie a vyťažiť talenty. Keby som to nerobil, bol by som hlúpy. Naviac, moja kariéra aj herecká, je od začiatku československá. Zároveň je mojou pravou rukou Slovák Miro Mráz, ktorého som po prvý raz stretol na filme Eštebák a spolupracujeme spolu na množstve vecí.

Máš niektoré témy v šuflíku?

Mám a to z rôznych dôvodov. Buď preto, lebo som mal pocit, že nemám odstup, alebo napríklad preto, že v určitých vyhranených momentoch nerozumiem ženskej duši.

Režisérky si sa však uviedol ešte vo filme Pojedeme k moři z roku 2011. Bolo ťažké z herca byť režisérom?

Je to ťažké. Keď som to začal točiť, mal som za sebou 30 filmov ako herec. Všetci mi hovorili, že veď som skúsený a to dám. Lenže to je ako chodiť do reštaurácie celé roky a zrazu tam začať obsluhovať. To je niečo úplne iné. V niektorých veciach urobíš chybu, ktorú som nechcel. Ale teraz, pri druhom filme, som mal ešte väčší strach. Lebo keď spravíš chybu na prvý raz, je to blbé, ale zabudne sa na to. Ale keď pokazíš druhú možnosť po tej prvej dobre zvládnutej, to nechceš zažiť.

Máš za sebou viac než 30 postáv. Ktorá je tvoja naj?

Mám dve. Postavu z filmov Eštebák a Hra, to súdim ako dielo a rolu. Ale ak sa pozrieme na to, čo mi najviac prirástlo k srdcu, tam je to ovplyvnené ľuďmi aj prostredím, a to by som spomenul Peklo s princeznou alebo Gympl.

V 2004 si svoju kariéry rozbehol vďaka Snowboarďákom. Spomínaš si na to?

Bolo to asi znamenie. Mal som 16 rokov, zlomil som si ruku a mal som dojem, že sa mi skončil svet. Zrazu však prišla ponuka verejného konkurzu Českej televízie, že hľadajú hercov. Bolo to obrovské šťastie.

Zahral si si aj v dvoch klipoch. Je to iná skúsenosť ako herecká?

Tieto klipy som robil z kamarátstva. To nebola herecká výzva, skôr to bola tanečná a živelná zábava.

Pred rokmi si v agitačnom videu apeloval na mladých, aby prehovorili starých rodičov, nech nevolia ľavicu. Dalo by sa to aplikovať aj dnes?

Stále je to aktuálne, dnes je to ešte aktuálnejšie. Vtedy to bolo výraznejšie tým, že to bolo akési prvé. Boli sme prví, ktorí vyšli virálnym spôsobom a drzo apelovali na ľudí. Dnes by to asi už až tak netrčalo, ale to neznamená, že to nie je potrebné, pretože čelíme veľkej hrozbe.

Venuješ sa aj charite. Aká bola tvoja motivácia?

Keď sa staneš verejne známym človekom, telefóny stále zvonia, niekam ťa pozývajú, chcú pomoc. Mne hneď došlo, že nechcem robiť niečo, čo mi je neprirodzené. Vybral som si radšej pomoc deťom. Raz som prišiel na detskú onkológiu a jasné, tešili sa, ale iba tak mi náhodou povedali, že blbé je to, že všetci tam dorazia iba na Mikuláša a na Vianoce. A mne to došlo. S kamarátom, spevákom Juliánom Záhorovským sme začali obiehať detské onkológie úplne na blink. Nikomu sme nedali vedieť, prišli sme a hrali sme na gitaru či si vyfarbovali. Zistil som, že je to pole neorané. Ostatné aktivity sa k tomu pridali. Dlhodobo spolupracujem aj s centrom Arpida v Českých Budejoviciach.

Popri tomto všetkom máš aj vlastný biznis. Ako to stíhaš?

Ľudia mi to skoro neveria, ale v umeleckom prostredí sa pohybujem asi iba 10 či 20 percent svojho času. Inak je väčšina mojich aktivít mimo. Občas sa medzi hercami cítim ako externista, lebo nie som v divadle ani v žiadnom súbore. Keďže som tu neštudoval školu, nemám ani tieto väzby. Pre mňa je ísť medzi umelcov osviežením medzi tým, čo vlastne robím.

Čo ešte teda plánuješ?

Mám scenár, ktorý by som chcel točiť ako môj tretí celovečerný film, a pomaly na to začínam obracať svoje myšlienky. Mal by som robiť aj jeden slovenský film a vyjde aj film Hra. Režíroval ho čílsky režisér a je to čílsko – francúzsko – kórejsko – český film. Je v češtine, aj sa natáčal v Česku a myslím si, že je film veľmi naturalistický a surový. Ide o čiernobielu snímku a drvivá väčšina scén je robená v jednom zábere. Spôsobom, akým je film robený, je skutočne unikátny a určite je zapamätateľný.

Pozri si viac

Herec Vojta Kotek: Po Snowboarďákoch som sa trochu akoby uzavrel Herečka Mary Havranová by si chcela zahrať mrchu, v novom filme sa ukázala ako dieťa z domova

Zdroj: Noizz.sk

Téma

Jiří Mádl herec režisér scenárista film český film Česko Na streche rozhovor
Zobraziť komentáre

Noizz fashion

Tiež si pozri

Načítaj ďalšie články