Maťo a Veve predali majetok a cestujú po svete: Chceme, aby každý človek opustil svoju ulitu

Katarína Korytárová

REDAKTOR | Urban Lifestyle
Zdieľaj
Tweetuj

Veronika a Maťo sú dôkazom, že keď sa chce, každý sen sa dá splniť. Vždy túžili cestovať, a keď sa naskytla možnosť ísť pracovať do zahraničia, neváhali. Odtiaľ to už bol skvelý odrazový mostík začať spoznávať svet a svoje dobrodružstvá začali dokumentovať na svojom cestovateľskom blogu MatoVeve have gone mad, ktorý je plný skvelých rád, fotiek a videí.

Slovenský párik prešiel za 7 mesiacov Južnú Ameriku a momentálne sa nachádza na niektorej z európskych cyklotrás, pretože si Maťo s Veronikou zaumienili spoznať starý kontinent z chrbta bicykla. Viac o ich dobrodružstvách, motivácii, ďalších plánoch ale i riešení financií na cesty sa dočítaš v našom rozhovore:

Začnime odzačiatku - 8 rokov ste žili v Austrálii. Prečo ste sa rozhodli do tejto krajiny presťahovať a čo ste tam robili? Čo ste robili predtým na Slovensku?

Po skončení vysokej školy sme sa obaja zamestnali na plný úväzok. Maťo vyštudoval herectvo na VŠMU a začal hrávať v Nitrianskom divadle. Veronika skončila manažment na FMUK a zamestnala sa v pracovnej agentúre. Obaja sme chceli cestovať a nikdy sme nemali dostatok peňazí. Preto, keď prišla príležitosť odísť do Írska cez program Európskej únie s názvom Leonardo dá Vinci a získať pracovné skúsenosti v zahraničí, neváhali sme ani minútu. 2 roky v Írsku boli pre nás odrazovým mostíkom (finančným aj cestovateľským) na to, aby sme si mohli začať plniť sny o ceste okolo sveta. Po Írsku nám veľmi chýbalo slniečko a teplé počasie, preto sme sa našu veľkú cestu rozhodli začať v Austrálii. Tam sa nám zapáčilo až tak, že namiesto plánovaného jedného roka sme zostali 8. Keď sme sa usadili a rozkukali, podarilo sa nám uplatniť sa v obore. Maťo začal natáčať a založil si vlastnú produkčnú spoločnosť. Veronika robila obchodnú riaditeľku pre americkú softvérovú firmu.

Austrália je vysnívanou krajinou aj mnohých Slovákov. Aký je tam pre našinca život, vie sa tam presadiť? Prečo ste sa napokon rozhodli z krajiny odísť?

Austrália je zem zasľúbená. Nezáleží odkiaľ ste prišli, aká je vaša viera, farba pleti alebo prízvuk. Záleží na tom, aký ste človek. Každý kto je šikovný a pracovitý, má šancu sa uplatniť. My sami sme prišli na študentské víza a mohli sme zo zákona pracovať iba na polovičný úväzok. Napriek tomu sme si po roku našli firmy, ktoré boli ochotné zaplatiť nemalé peniaze a prevziať na seba “bremeno” našich víz, aby sme mohli pre nich dlhodobo pracovať. Neskôr nás zasponzorovali aby sme sa mohli stať austrálskymi rezidentmi, čo si naozaj vážime. Mali sme skvelý život, postupne sme si plnili méty, ktoré sme si v Austrálii stanovili. Ale sen o ceste okolo sveta naďalej driemal niekde vnútri. Cítili sme, že ak sa na cestu nedáme teraz, tak už asi nikdy. Vrátiť sa môžeme hocikedy, ak nás cestovanie prestane baviť ;)

Ako spoznať nomáda:

Ako dlho ste sa odhodlávali ku kroku dať výpoveď, predať všetky svoje hmotné veci a vyraziť do sveta?

Pripravovali sme sa dlho, šporili sme kopu rokov. Keď už sme mali splnené finančné ciele, odhodlať sa a stanoviť presný dátum bolo ťažké. Obaja sme svoju prácu, kamarátov, život v Austrálii milovali. Veronika si pri odchode aj poplakala. Predávanie auta, s ktorým sme toľko precestovali v Austrálii, nábytku, rozdávanie oblečenia, šperkov, kuchynskej výbavy, bolo to naozaj stresujúce. Pre Maťa aj oslobodzujúce. Zaprisahali sme sa, že už toľko vecí v živote nechceme vlastniť. Už takmer 2 roky sme si nekúpili žiadne oblečenie, investujeme iba do absolútnych nevyhnutností.

Ste obaja dobrodružné povahy alebo musel jeden z vás toho druhého k tomu prehovárať?

Obaja sme veľkí pôžitkári, radi skúšame nové veci. Zaujímame sa o všetko okolo nás. Hneď, keď sme sa dali pred 13 rokmi dokopy, sme sa vybrali a spoločne prestopovali Európu. Nevadí nám nepohodlie. Ale napriek tomu máme každý inú motiváciu. Maťo by najradšej už nikdy nepracoval a Veronika má tú chorobu, že musí všetko vidieť a všade byť. Nejako sme to skĺbili a zrazu je z toho cesta okolo sveta (kde Maťo maká na videách a s úsmevom svoju dovolenku nazýva makanka).

Veronika a Maťo v národnom parku Huascarán v Peru:

Obaja ste tridsiatnici, od ktorých sa všeobecne očakáva, že sa v týchto rokoch usadia. Vy ste sa rozhodli pre opak. Aká bola reakcia vašich známych, keď ste im oznámili túto radikálnu zmenu?

Rodina a rodičia sú úžasní. Do ničoho nás netlačia, nič nám nevyčítajú a už vonkoncom sa nevypytujú, že kedy už konečne budeme mať deti. Skôr to počujeme od našich usadených kamarátov. Alebo od cudzích ľudí, ktorí si myslia, že sme v živote nič nerobili, nedokázali a hlavne, že iná cesta ako odmakať za pásom 40 rokov neexistuje.

Vašou prvou destináciou bola Južná Amerika, kde ste strávili 7 mesiacov. Ktoré krajiny/lokality vás tu najviac nadchli?

V Južnej Amerike sme začali Ekvádorom, Peru, Bolíviou a smerovali na juh cez Argentínu, Čile, Uruguaj a Brazíliu. Najväčšou peckou boli jednoznačne Galapágy. Rajská záhrada kde sa zvieratá evolvovali bez strachu z ľudí. Nič podobné sme nikde inde v živote nevideli a nezažili. Bolívia nás ako krajina očarila svojou autentickosťou, kontrastami a jedlom. Trochu nám pripomínala Slovensko. Potenciálom aj problémami.

Dvojica v Bolívii:

Slávne Machu Picchu

Patagónia

Mnohí ľudia sa boja cestovať do Južnej Ameriky, myslia si, že tento kontinet je nebezpečný aj kvôli vysokej miere kriminality. Mali ste tu teda aj nejakú nepríjemnú skúsenosť, alebo sú tieto predstavy mylné?

Už sme sa naučili nepočúvať dobre mienené rady, hlavne od ľudí, ktorí tam nikdy neboli. Za celých 7 mesiacov sme nemali žiadne problémy. Naopak sme zažili tie najkrajšie situácie, keď sme stopovali a domáci si nás brali k sebe domov alebo nás pozývali na obed. Chceli, aby sa nám ich krajina páčila. Cestovanie a spoznávanie kultúr nám vracia vieru v ľudskosť. 95% ľudí na svete je naozaj dobrých a chvalabohu sa o tom presviedčame každým dňom. Na druhú stranu zbytočne nevyhľadávame riziká. Od domácich vieme, že vo Venezuele je zlá situácia a nie je dostatok potravín alebo benzínu v krajine a preto tam nejdeme.

Čilský národný park Torres del Paine

Video z Patagónie:

Momentálne ste na cyklotúre naprieč Európou známou ako Eurovelo6, ktorá vedie od Atlantiku po Čierne more, dokopy cez 10 štátov. Je cestovanie na bicykli náročné?

Tým, že sme žili mimo Európy kopu rokov, tak nám história, kultúra a architektúra veľmi chýbali. Chceli sme Európe venovať pozornosť, aká jej prináleží. Ísť na bicykli je rovnaká rýchlosť ako voľakedy na koči. Pomalé cestovanie má neskutočné čaro. Najväčšia sranda je, že my nie sme cyklisti. Vymysleli sme si haluz bez toho aby sme sa zvlášť pripravovali. Celkovo bude mať trasa skoro 5000 km. Zatiaľ sme urobili 1500 km. Prvé 2 týždne boli dosť ťažké. Je úplne iné si výjsť na priehradu raz za týždeň a bicyklovať každý deň s 25 kg nákladom. Robíme v priemere 70 km denne. Už nás zadky až tak nebolia, ale večer stále padáme mŕtvi do stanu. Nestíhame čítať knihy ani editovať videá. Napriek tomu sme naozaj motivovaní. Vidíme tu krásne páriky, ktoré majú 70 rokov a stále bicyklujú, spia v stane a vyzerajú úžasne #lifegoals

Dvojica vyrazila s bicyklami do Francúzska, odkiaľ sa vydala na cestu po Európe:

Bicyklovali ste 4 týždne cez Francúzsko. Ako hodnotíte tunajšiu cyklistickú infraštruktúru a krajinu celkovo? Čo sa vám tu najviac páčilo/nepáčilo?

Francúzskom sme boli naozaj príjemne prekvapení. Ako krajina, tak aj ľudia si prešli prerodom odkedy sme tu boli naposledy pred 10 rokmi. Ľudia sú milí a hovoria po anglicky. Každý nás zdraví, keď ideme okolo, aj keď sme ich nikdy v živote predtým nevideli. Infraštuktúra pre cyklistov je na brutálne vysokej úrovni. Takmer 70% trasy bolo na ceste výlučne pre cyklistov, značenia, opravovne bicyklov, kaviarne a kempy pre cyklistov. Najviac v nás zarezonovalo to, ako sa k nám správajú šoféri v autách. Nepredbiehajú, pokiaľ nie je cesta jasne prejazdná, dávajú nám prednosť nie len na prechode, nikto po nás netrúbi, všetci sa usmievajú. Je to úplná paráda. Vidíme aj kopu rodín s deťmi na cyklistickej dovolenke, nemusia sa báť o svoju bezpečnosť.

Čarovné Francúzsko

Trasa vedie aj cez Bratislavu - plánujete sa tu zdržať o niečo dlhšie? Kedy predpokladáte, že celú cyklotrasu dokončíte?

Prvá časť našej cyklotúry je zavŕšená práve v Bratislave. Chceme si užiť to práve slovenské leto s rodinou, na záhrade. Máme dohodnutých kopu cestovateľských prednášok v mestách a aj na hudobných festivaloch. Všetky dátumy a miesta postupne uvádzame na našej FB stránke. Druhá časť cyklotrasy (Bratislava po Čierne more v Rumunsku) začína na konci augusta.

Počas bicyklovania vo Francúzsku stretli Maťo s Veve aj tento kanadský pár, ktorý sa tiež vydal na rovnaké dobrodružstvo:

Viete už, aké bude potom vaše ďalšie cestovateľské dobrodružstvo?

Vieme :) Južná Amerika nám natoľko prirástla k srdcu, že už v novembri tohto roka ideme späť. Tentokrát pôjdeme po východnom pobreží od Brazílie až po Mexiko. Naše maminy sa už hotujú ako pôjdu do Kolumbie alebo na Kubu za nami.

Aké je to byť tak dlho na cestách vo dvojici? Nastáva niekedy aj ponorka alebo všetko zvládate v pohode?

Jasné, že je aj ponorka. V Austrálii sme sa kvôli pracovnej vyťaženosti často videli len raz do týždňa a teraz sme nonstop spolu. 24/7. Je to brutál. Veronika žiaden oddych nepotrebuje, Maťo vyžaduje svoj “me time”. Museli sme si nájsť rytmus, ale teraz sme ako siamské dvojčatá. Staráme sa jeden o druhého, každý má svoju úlohu vo vzťahu aj na cestách.

Zážitky z vašich ciest zaznamenávate aj na vašom blogu. Aké naň máte ohlasy? Ozývajú sa vám ľudia, ktorí by chceli tiež všetko hodiť za hlavu a začať cestovať a nevedia, ako na to?

Ozývajú sa nám ľudia, ktorí by radi cestovali a z nejakého dôvodu nemôžu. Vďaka videám vidia veci našimi očami a prežívajú s nami krásy aj útrapy 9-dňových trekov alebo turistických pascí. Ozývajú sa nám ľudia, ktorí idú do destináciií o ktorých píšeme a ktorým pomáha webstránka s plánovaním. Na www.matovevehavegonemad.com dávame nielen motivačné videá a vlogy, ale aj itineráre, náklady na cestu v jednotlivých krajinách a všetok prieskum, ktorý sme robili pred a počas cestovania.

Video z bicyklovania vo Francúzsku:

Predpokladám, že momentálne cestujete z našetrených peňazí a peňazí z predaja vášho majetku. Čo potom, keď sa zásoby minú?

Vôbec sme nepočítali s tým, že by sme si počas cestovania privyrobili. Chceli sme mať 2-ročnú dovolenku a vonkoncom sme neplánovali točiť videá a písať blogy. Nejak k tomu došlo a teraz sa tešíme, že nás volajú korporácie, školy a festivaly prednášať. Pokiaľ sa zákazky na videá a spolupráce rozbehnú natoľko, že budeme môcť pokračovať v cestovaní, budeme tak robiť, kým nás to bude baviť. Ak klesneme na určitý treshold, ktorý sme si stanovili, vrátiť sa do predchádzajúceho života nie je problém. A tým, že nám bolo dobre aj predtým, nám návrat k predchádzajúcej kariére až tak neprekáža.

Maťo s Veronikou chodia o svojich dobrodružstvách prednášať aj do škôl:

Máte predstavu, dokedy by ste radi žili nomádskym životom? Plánujete sa niekedy usadiť opäť na jednom mieste?

Vôbec netušíme, dokedy nás to bude baviť. Užívame si aj momenty, ktoré sme si nemohli kvôli časovej vyťaženosti predtým dovoliť. Čas strávený so starými rodičmi, pečením koláčov, čistením záhrady. Keď sme na cestách a potrebujeme si oddýchnuť, kľudne zostaneme na jednom mieste 4 dni a pozeráme televízor (ktorý nevlastníme už 17 rokov). Zatiaľ nás takýto život naozaj baví. Báli sme sa, že zakrpatieme, že sa budeme iba zabávať a nebude čas na vzdelanie a opak je pravdou. Čítame knihy, počúvame biografie osobností, históriu ľudstva, Veronika vytvorila webstránku a naučila sa ju sama spravovať. Začali sme rozprávať po španielsky a už sa tešíme, ako opäť pôjdeme do školy, tentokrát v Kolumbii. Teraz sme ako keby v štádiu hľadania, kde by sa nám život mohol páčiť.

Aj takto vyzerá nomádske nocovanie:)

Viete si predstaviť ešte niekedy žiť na Slovensku?

Vždy sa zmietame medzi povinnosťou splatiť Slovensku dlh za to, že nás vychovalo a vyštudovalo a potrebou žiť v spoločnosti, ktorá je vyspelá, dobroprajná a súcití s ľuďmi, ktorí sú na tom horšie, ako ona sama. To nám teraz na Slovensku trochu chýba, ten súcit s menšinami, láska k blížnemu, rovnoprávnosť. Práve v tejto chvíli to nevyzerá na dlhodobý návrat domov, ale jeden nikdy nevie. Slovensko milujeme a všade bojujeme za jeho dobré meno.

Čo by ste odkázali či poradili všetkým, ktorí by sa, podobne ako vy, radi vydali cestovať na dlhú dobu do sveta?

Chceli by sme, aby každý jeden človek opustil svoju ulitu a išiel sa pozrieť za hranice svojich všedných dní. Aby ľudia prekonali strach z neznámeho, zo všetkého a všetkých, ktorí sú trošku odlišní. Aj my sme sa báli opustiť zabehnutý život a rozbehnutý business. Neoľutovali sme ani raz, ani na sekundu. Vďaka cestovaniu sú z nás lepší ľudia a želáme takýto pocit každému na svete.

Pozri si viac

Pár z Hlohovca cestuje po svete a navštevuje filmové lokality

Zdroj: Noizz.sk

Téma

cestovatelia cesta okolo sveta slováci MatoVeve have gone mad blog blogeri
Zobraziť komentáre

Noizz fashion

Tiež si pozri

Načítaj ďalšie články